Keď sme s mojimi bratmi boli ešte malí a navštevovali sme ZDŠku, tak náš otec urobil každé leto ľahký proces – nechal nás vystríhať do holá a hotovo, no keď som bol dospelý a chcel som sa páčiť ženám, tak bolo samozrejmosťou, že som sa držal vtedajšej módy. Ale zhruba pred 10 rokmi ma moja polovička nahovorila, že ak mám taký problém s vlasmi na horúcej prevádzke, tak, že ma ostrihá do holá a budem mať pokoj. Je pravdou, že som si  nielen ja, ale aj moje okolie muselo trochu zvykať na môj vzhľad, ale vtedy mi to už bolo jedno, lebo už som sa „nepotreboval“ páčiť ženám. Odvtedy som sa s malými prestávkami aspoň občas nechal ostrihať do holá. No, keď som koncom roka 2008 prestal pracovať, tak som si už nechával svoje „tradičné háro“, kým neprišla udalosť v mojej rodine, ktorá ma priviedla k „starej tradícii“. Stalo sa to, keď začali veľkolepé prípravy na svadbu mojej prvorodenej dcéry. Boli sme na návšteve u jednej z mojich švagrín a v debate došlo k tomu, že ona začala hovoriť narážkami aj na moje vlasy, že sa jej „páčia takí muži, čo si prehadzujú vlasy na plešinke ako mokrú slamu na oranine“. Tak som si dva dni pred svadbou povedal dobre, aspoň nebudem potrebovať hrebeň a dal som si manželkou vyholiť hlavu. Pochopiteľne na svadbe všetci, čo ma poznali nevychádzali z údivu, hlavne tí s ktorými som bol v kontakte iba pár dní pred svadbou. A, keď sa s prekvapením na mňa obrátila aj švagriná, ktorá bola „krstnou mamou“ môjho rozhodnutia, tak som jej na margo povedal, že bohužiaľ parochne nenosím.

Na moju polovičku v poslednej dobe už tiež začínajú liezť „muchy“, ktoré nachytala, či už od švagrín, alebo svojich kolegýň a keď už aj ona má občas nejaké hlúpe poznámky, tak z recesie si už teraz holím hlavu sám, tým jej zároveň chcem dokázať, že ma už nebaví prispôsobovať sa ženským móresom, tak ako si to iba oni predstavujú!