Žena po 30tke by už asi nemala používať výrazy, ako "nasrať sa", a podobne. Mohlo by to ohroziť vývoj jej dieťaťa a celkovo by si o nej ľudia mohli myslieť, že... A to je to! To je presne ten kameň úrazu! Že čo si o mne kto myslí...

Minule môj brat povedal tak múdru vetu, až sa mi zazdalo, že ju bude mať určite odo mňa... Že vrchol sebavedomia je, keď je človeku absolútne jedno, čo si kto o ňom myslí...

Ja som si už veru o sebe raz /raz v živote, istú dobu/ myslela, že som vrcholne sebavedomá, ale zdá sa teda, že nie. Že asi vôbec nie. Strašne ma totiž ser... Hnevá, že... Skrátka, prečo...

Ako to povedať? No ja si svoju svokru vážim aj všetko, fakt je to super pekná pani, dokonca by som povedala, takmer dáma, a vychovala fakt dobrého muža, ktorý... síce nemá žiadnu výdrž, stále je unavený a... /citujem: "Ako to myslíš jednu noc spať s Eliškou? Ako že aby si sa aj ty vyspala? Veď.. Ty si si už zvykla nie? A veď... Veď ja vstávam do roboty... či?.. ako to myslíš?".. Nijako! A vyser si oko!!!!/

Skrátka.. Prečo majú svokry túto danosť myslieť si o sebe, že zhltli všetku múdrosť sveta a potom, keď na nich zvyšujete hlas, ako na vlastnú mamu /čo by mohol byť mimochodom dôkaz, že so svokrou máte už fakt dobrý vzťah, takmer intímny.. lebo každá žena si v prvom rade dovoľuje kričať len na vlastnú mamu až potom na svokru.. nie? ... nie?... či to len ja som taký.. pes? či?... / a pritom! Pritom právom, lebo... čo ja za to môžem, že sa jej nechce spať? A čo tým myslí, že život nie je med lízať a že si musí zvykať?! Načo si musí zvykať? Nechce spať a hotovo! Ano, snažila som sa, drngám raz, drngám dva.. A ona spraví hop a už je preč z môjho náručia, a...

Skrátka nechce spať. Chce sa hrať. Lebo sme prišli na rodinný obed, lebo sú tam deti, lebo doma nemáme také osviežovače vzduchu rôzneho druhu ani také chrumky a... A nie! Nedávajte jej tie čokoládky, bože!!!

A potom mi to doma príde ľúto, že som na ňu nakričala, že už zabudli aké to bolo, keď boli oni mladí a vychovávali svoje deti, hlavne malé deti a že... Sakra, nech mi dá pokoj! A áno, odpoveď znie, tramtada dááá, áno! Uspávam ju na rukách, lebo mala tie kašle a sople a vtedy sa nám to opäť posralo a... Ja neviem, čo sa tá švagriná tak čudovala... Dobre sa čuduje niekomu, kto má cecky a kojí a...

A doma mi to príde ľúto a pošlem svekre SMS, že sorry, nemyslela som to tak a ona že... Veď ja časom prídem na to, že má pravdu a že.. bla bla!

Doriti aj s SMSkou, jaká som sprostá!...

Svokry si o sebe myslia, že majú pravdu.... Háveď....

A tak by som si do cieľov mala zapísať... zvládnuť svokru. Ale akkko??? Akko???
Nič to. Niečo počas tohto roka musím vyhútať... Ako.. prejav mojej osobnej... Vyzretosti, dospelosti...

Majstrovstva ducha.... Už siedmy večer žeriem vločky na večeru, doriti... Musím to dať...Musím to dať!