Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

Trh všetko vyrieši

Tiež to počúvate často? Pochybujete o tom? Alebo tomu bez výhrad veríte?

Hneď na začiatku by sa patrilo napísať, že ekonomika je môjmu srdcu blízka asi tak ako pre Billa Gatesa Linux, takže sa nebudem hrať na frajera ovládajúceho príslušnú oblasť ľudského poznania, ktorá sa točí okolo peňazí, hospodárenia a vôbec, ale pôjde skôr o akúsi úvahu, pár logických postrehov a tak.

Trhová ekonomika ako taká nie je nápadom hodným zavrhnutia. Ale ako to v konečnom dôsledku býva, nápad dobrý, realizácia pokrivkáva.
Základom trhovej ekonomiky je zdravé konkurenčné prostredie, v ktorom sa snaží viacero firiem ukojiť spotrebiteľove chúťky. A práve títo spotrebitelia predstavujú určitý nátlak na firmy, od ktorých žiadajú čo možno najkvalitnejšie produkty za prijateľnú cenu. To by malo z konkurenčnej súťaže vyradiť špekulantov a celkovo posúvať laťku kvality stále vyššie.

Áno, v takom prípade môžeme hovoriť, že trhová ekonomika skutočne pracuje v prospech spoločnosti. Tak kde je potom problém? Problém je v tom, že práve tento predpoklad splnený nie je. Aby mohli spotrebitelia vyvíjať nátlak na kvalitu, musia byť dobre oboznámený s tým, čo je na trhu, čo vlastne kupujú. Ale kde vezmú informácie tohoto charakteru?
Zo všetkých strán na nás útočí reklama, ktorá nám hovorí, aké produkty sú na trhu. Ale reklamu zadávajú samotný producenti, ktorým ide hlavne o zisk. Obsahuje psychologický nátlak na kúpu produktu, polovičné informácie (často dokonca nepravdivo prehnané či skreslené), orientované len na predaj, ale nie na to aby informovali konzumenta o tom najpodstatnejšom. (viac v článku Vplyv reklám na spoločnosť)
Kde sa má človek dozvedieť, aká je životnosť produktu, ako ovplyvňuje jeho zdravie či životné prostredie, čo všetko je do ceny zahrnuté a celkovo ako môže tento produkt v negatívnom zmysle tiež ovplyvniť jeho život?
Ak by toto všetko prípadný kupec vedel, dvakrát by si rozmyslel, či sa mu vôbec daný produkt oplatí kúpiť. A takto uvedomelý ľudia už skôr môžu tlačiť na výrobcov (resp. poskytovateľov služieb) ku kvalite, nemyslíte?

Trhová ekonomika v stave, v akom je dnes rozhodne v prospech spoločnosti nepracuje. Pracuje len v prospech šikovných špekulantov, ktorý zrejme kašlú na budúcnosť. Pre nich je dôležité, aby sa hlavne mali dobre, aby pôsobili dôležitým a nenahraditeľným dojmom a aby sa tento stav nezmenil. Nakoľko majú potrebné finančné prostriedky, nie je pre nich problém ovplyvňovať zákony v ich prospech. Ak sa niekto pokúsi im tieto vymoženosti vziať, začnú vykrikovať o porušovaní ľudských práv, prípadne vedia zariadiť veci tak, aby si to najskôr odskákali tí ostatní. Stačí argumentovať vyššou nezamestnanosťou (ak sa menej vyrába, je potrebných i menej zamestnancov) a spoločnosť im to zožerie a ešte ich aj podrží.

Príklad dvoch výrobcov (napr. obuvi):

Prvý Výrobca sa orientuje na kvalitu. Jeho výsledný produkt je teda drahší (aj keď sa snaží čo najviac stlačiť ceny), ale životnosť takých topánok je cca 5 rokov. Druhý Výrobca vyrába šmejd, ktorý ako tak vydrží tie dva roky. Náklady na výrobu jedného páru sú rozhodne nižšie, čiže si môže dovoliť predávať to lacnejšie. No aj keby tento Druhý Výrobca zdvihol o čosi cenu jedného páru (stačí, ak je jeho tovar len o pár stovák lacnejší ako topánky Prvého Výrobcu), čo urobí väčšina nakupujúcich, keď príde do obchodu? Siahne po tej lacnejšej alternatíve.
Prečo? Lebo kupujúci zväčša nemajú šancu si zistiť, ktorý produkt je vlastne kvalitnejší.

Výsledkom sú vyššie zisky Druhého výrobcu, ale aj väčšie množstvo odpadu, väčšie mrhanie prírodných zdrojov, mrhanie ľudskou prácou. V prospech Druhého výrobcu hovorí i fakt, že ľudia musia častejšie meniť obuv a teda je menšia pravdepodobnosť, že sa trh nasýti. Druhý výrobca si môže z väčších ziskov zaplatiť podmanivejšiu a masovejšiu reklamnú kampaň, kým Prvý výrobca speje ku krachu, alebo dostane rozum a namiesto v prospech ľudstva bude hľadieť skôr na vlastnú peňaženku. V tomto svete bohužiaľ iná možnosť ani nie je.

Tak čo, ešte stále si myslíte, že trh v takej podobe, v akej je dnes všetko vyrieši?


Iný uhol pohľadu | stály odkaz

Komentáre

  1. aké objektívne
    hm aký krásne objetkívny a netendečný článok. No samozrejme teraz sa budem do krvi biť za to, že dnešný trh to nevyrieši lebo si mi otvoril oči. No občas by nevadilo dať aj príklady, ktoré tvojej teórii odporujú že? Ale inak ok, veď to je výhoda blogov, že máš právo povedaŤ svoj názor
    publikované: 17.03.2008 08:42:33 | autor: barbakanka (e-mail, web, autorizovaný)
  2. máš
    tam dosť vecí, o ktorých by sa dalo argumentovať (napr. dvaja výrobcovia topánok, už pár rokov si nekupujem šmejdy na jednu sezónu, ale kvalitné topáky, nie som sám).

    Celý vtip je v tom, že trh je sociálne slepý, cieľom každého účastníka je čo najviac zarobiť na úkor toho druhého. A tým sa nevyrieši všetko. V podstate máš pravdu, ale povedanú miestami nepresne :)
    publikované: 17.03.2008 08:50:06 | autor: thieff (e-mail, web, autorizovaný)
  3. reakcie
    RE barbakanka: ak by som mal príklady, ktoré tejto teórii odporujú, tak by som to už nepovažoval za svoj názor. Pravdu máš v tom, že ľudia nie sú až tak ľahko manipulovateľný a ak vidia rozdiel v kvalite, tak podporia samozrejme kvalitnejší výrobok. Lenže v mnohých prípadoch nemajú šancu, resp. nemajú na výber. Ide tu o akýsi trend... vytláča sa kvalita kvôli biznisu. Príklady, ktoré tejto úvahe odporujú nechávam na čitateľov. Možno ma presvedčia o opaku.

    RE thieff: dosť chodievam peši a nekupujem zrovna u vietnamcov. Možno mám práve šťastie na tie nepodarky, ale i tak sa mi zdá, že tie boty už nevydržia, čo kedysi. Topánky boli samozrejme len príkladom, podobné tendencie sa dajú vidieť i inde. Kedysi sa opravovalo, dnes sa vymieňa... a to čoraz častejšie. Preto je namieste sa spýtať, komu to vyhovuje a aké sú následky.
    publikované: 17.03.2008 10:29:01 | autor: nenormalny (e-mail, web, autorizovaný)
  4. RE
    Pozdravujem autora tohoto clanku. Mam k clanku niekolko vyhrad. Tak predovsetkym si myslim, ze trh urcite nie je dokonaly, ale je to ten najlepsi motivacny faktor k progresu. Odkial by mali spotrebitelia zobrat informacie o vyrobkoch? Spomenul by som teoriu signalizacneho chovania, tzn. ak si tovar kupi zakaznik a nie je s nim spokojny, firma na tom straca 6-7 krat viac ako len to, ze vyrobok nekupi znovu. Povie to totiz vsetkym svojim znamym a ti na jeho radu vacsinou daju. Napr. dami sa radi radia o tom, aku kozmetiku si kupit:-). Co sa tyka reklamy, uz z tvojich slov vyplyva, ze jej neveris, tak preco by si si dany vyrobok kupoval? Reklama je na to, aby si vedel, ze dany vyrobok na trhu existuje a aby si ho ohodnotil ty. Co sa tyka tych 2 vyrobcov, nemyslim si, ze na trhu topanok existuju len 2 vyrobci a cena je relativne dana trhom a ovplyvnit ju mozes len preukazanou kvalitou tvojej znacky. Co sa tyka tych zakonov, to je nedokonalost statnej byrokracie, nie trhu. Kde vsak trh zlyhava a nemal by posobit uplne volne? napr. tvorba prava, sudnictvo a bankovnictvo. Tak si predstav, ze by si kazda banka tlacila vlastne peniaze, ktore by neboli kryte zlatom. Alebo, ze by sudca rozhodoval de iure podla toho, kto zaplati viac. Trh topanok podla mna nie je dobry priklad.
    publikované: 17.03.2008 16:40:17 | autor: hlas10 (e-mail, web, autorizovaný)
  5. Tu ide o hlboké nedorozumenie
    To, že trh všetko vyrieši tvrdia socialisti, aby potom mohli fackovať zástancov liberálnej trhovej ekonomiky za to, že trh nevyrieši socialistické fantazmagórie.
    Trh rieši len a len jedno: rozdelenie zdrojov, ktoré spoločnosť vyprodukuje, a to rieši dokonale, nech už do toho zasahuje štát, alebo je trh úplne slobodný.
    Trh (a tým aj trhová ekonomika) nie je vynález niekoho, je to mechanizmus, ktorý vznikol od toho momentu, ako si začali naši predkovia vymieňať svoje produkty. V tom momente vznikli aj zákonitosti trhu.
    Tvoj príklad je perfektnou ukžkou dokonalého fungovania trhu. Výrobca, ktorý zvolil stratégiu lacných a menej kvalitných výrobkov, uspokojuje segment trhu, ktorý uprednostňuje presne tieto vlastnosti tovaru. Výrobca, ktorý uprednostnil kvalitu, čo zančí vyššiu pridanú hodnotu tovaru a vyššiu cenu, má menší zisk. Trh vyriešil úplne dokomnale vzžah medzi ponukou a dopytiom na trhu. Po čase sa časť sklamaných zákazníkov prvého výrobcu presunie napokon k výrobcovi druhému a segmenty trhu sa prerozdelia. Aj zisky výrobcov. Trh opäť dokonale odráža preferencie zákazníkov.
    Úlohou trhu nie je chrániť zákazníka, alebo robiť sociálnu politiku. Trh však rovnako neosobne, ako v iných situáciách, potrestá každú aktivitu, ktorá zvyšuje cenu výrobkov v mene ekológie, alebo sociálneho inženierstva štátu.
    Napríklad ak sa stanoví minimálna mzda, aby boli zamestnanci chránení pred nízkymi mzdami, tak sa automaticky stanoví najnižšia cena práce, čím sa umelo zvýši cena všetkej práce na trhu, a kedže cena práce je súčasťou nákladov, automaticky sa zvýšili ceny na trhu. V konečnom d§sledku sa nič nevyriešilo, pretože za tú minimálnu mzdu človek kúpi rovnaké množstvo tovaru, ako by kúpil, keď by mu dal zamestnáveteľ neregulovanú mzdu. Jediné, čo sa vyriešilo bola popularita politka u neznalej masy voličov. Trh opäť vyriešil vzťah ponuky a dopytu dokonale a bezozvyšku.
    publikované: 17.03.2008 18:56:30 | autor: daimonion (e-mail, web, autorizovaný)
  6. daimonion
    ...rád by som pozdravil prispievatela daimonion. Myslím si, že tvoje úvahy sú vcelku správne, ale neopieraj sa o liberalizmus, pretoze liberalizmus v ekonómii znamená niečo úplne iné ako si tu opísal. To, čo si tu opísal bol neoklasický model trhu s keynesiánskym transmisným mechanizmom. Ten sa totiž zaoberá prerozdeľovaním zdrojov. Liberálna ekonómia rakúskej školy totiž tvrdí, že ekonómia je veda o ľudskom konaní, nie o človeku ako stroji, ktorý má nemenné preferencie a prerozdeľuje svoje finančné zdroje, teda alokuje zdroje, na základe dokonalosti trhu. Taktiež netvrdia, že trh musí byť vždy efektívny, ale že nastolí rovnováhu. Ďalej väčšina liberálov vidí všetky zlyhania v zásahoch štátu a ten by vôbec nemal existovať. Preto veľmi závisí, či v ekonomike štát existuje alebo nie. Ale z pohľadu neoklasiky si to vysvetlil správne. Otázkou ostáva to, či je trh tiež vždy vo všetkom najefektívnejší.
    publikované: 17.03.2008 19:24:25 | autor: hlas10 (e-mail, web, autorizovaný)
  7. hlas10
    ďakujem za poučenie z ekonomických smerov. Ja som skôr mal na mysli politické interpretácie ekonomiky ak som napísal "zástancovia liberálnej ekonómie".
    Čo sa týka samotného trhu, ak si pozrieš môj blog, ja sa zaoberám hlavne evolúciou a trh považujem za jeden z mémických ekosystémov, takže vec posudzujem z pozícií mimo ekonomických teórií. Z toho pohľadu trh vždy funguje efektívne, pretože vždy NEJAKO rozdelí zdroje v procese smeny produktov a v tomto procese im stanovuje hodnoty, teda produkty hodnoty nemajú predtým. A tak je jedno, či je štát, alebo nie, v konečnom dôsledku pôsobí ako pridaná hodnota tovaru (napríklad daň), za ktorú si účastníci smeny zaplatia. Takže vlastne si myslím to čo von Hayekovci. Aspoň mám ten dojem, oprav ma, ak sa mýlim.
    Na rozdiel od nich však viem, že žiaľ štát musí byť, preto musí byť aj inflácia aj veľké hospodárske cykly a iné svinstvá z pohľadu ekonómie. Pretože štát je mémový komoplex, ktorý je už natoľko oslobodený od pôvodnej formy ľudskej svorky, teda lovecko-zberačskej tlupy, že všetky formy jeho existencie sú už úplne nezávislé od želaní jedincov, ba práve naopak, jedinci sú v domestikovanej forme našej globálnej civilizácie úplne závislí od štátov. Štáty sa stali nástrojmi globálnych tokov informácií (teda aj ekonomických zdrojov) a kritika Hayekovej školy voči štátu je v podstate forma sociálneho inženierstva, ktoré nikdy nefungovalo a možno ani nikdy nebude fungovať. Takže z pohľadu môjho sú aj tí najliberálnejší ekonómovia v niečom rovnakí, ako tí najsocialistickejší - vytrhávajú javy zo súvislostí a na tom budujú svoju predstavu ako pomocou sociálneho inženierstva urobiť spoločnosť "lepšou".
    Pritom platí akási podoba panglossizmu, teda, žýe evolučné procesy vytvoria vždy najoptimálnejšie štruktúry v danom časovom úseku, teda že vždy žijeme v najlepšom z možných svetov.
    Ekonómia nikdy nemôže byť vedou o ľudskom konaní. Ak to niekto tvrdí, tak má kognitívne disfunkcie. Ekonómia nemá nástroje na to, aby dokázala aspoň približne popísať ľudské konanie. Celé konanie človeka zúži iba na fenomenológiu komunikácie v prostredí deľby práce. A to je len jeden svet z možno tísov iných, ktoré všetky súčasne fungujú. Pre ekonómiu prichádza jedinec na trh s motiváciami, ktoré už ekonómia nemá ako vysvetliť - iba predpokladať. A preto sú tie neustále hádky o tom, nakoľko je človek kooperatívny, nakoľko sebecký, či altruistický a podobne. A v každom z týchto parametrov (z pohľadu ekonómie) malý posun znamená novú ekonomickú školu.
    publikované: 18.03.2008 09:26:07 | autor: daimonion (e-mail, web, autorizovaný)
  8. ešte doplnok
    aby som zdokumentoval posledne tvrdené v mojom komente. Ak rakúska škola predpokladá, že človek nefunguje ako stroj, ktorý má nemenné preferencie, tak to je typická ukážka toho, ako ekonómia nemôže niečo povedať o ľudskom konaní, ale môže iba vychádzať z nejakých predstáv o ňom. A táto predstava je v zásade mylná, pretože človek často koná ako stroj a má nemenné preferencie. Podstatná časť jeho kognitívnych funkcií je vrodená a zvyšok je daný jeho epigenitickým vývojom v prostredí, kde žije. Iba pár percent jeho správania, a teda aj ekonomického rozhodovania je ponechaných na zmenu okolností. Je to prirodzené, pretože evolúcia musí riešiť dve protichodné úlohy v otázke vzťahu jedinca a jeho prostredia. Na jednej strane je rýchlosť a efektívnosť rozhodovania v jednotlivých situáciách a na strane druhej je potreba dostatočnej flexibility, aby sa jedinec mohol prispôsobiť zmenám v prostredí. Kým prvá úloha sa dá riešiť iba určitým "zadátovaním" rozhodovacích procesov v procese výstavby mozgu, druhá úloha je možná iba prebudovávaním už hotových štruktúr, čo je poomalé. Evolúcia túto protichodnosť vyriešila najlepšie - základné štruktúry sú vrodené už z génov, ďalšie sa zadrátujú v procese ontogenézy do v podstate pevných kognitívnych schém podľa prostredia, kde človek vyrastá a na tejto základni sa až tvoria nejaké detailné zmeny. Ak hotového človeka presadíš do inej kultúry, nikdy sa jej neprispôsobí, dokonca ani jeho priami potomkovia nie, pretože niektoré moduly sú už prispôsobené prostrediu jeho predkov.
    Takže ak rakúska škola predpokladá jedinca, ktorý dokáže slobodne meniť preferencie, tak sa hlboko mýli.
    Ale to len tak na ilustráciu
    publikované: 18.03.2008 09:44:30 | autor: daimonion (e-mail, web, autorizovaný)
  9. Daimonion2
    ...pekne si to filozoficky podal, ale ekonomia a filozofia su pomerne odlisne oblasti. Napriek tomu je pravdou, ze ekonomia predovsetkym na makroekonomickej urovni je zmesou inych vednych odborov, teda aj filozofie. V ekonomii sa ale oddeluje pozitivna ekonomia, normativna ekonomia a politicka ekonomia. Fridrich August von Hayek bol predstavitelom predovsetkym politickej ekonomie a tvori relativne umiernene kridlo rakuskej ekonomie. Ale naopak sem patri Ludwig von Mises a Rothbard a niektori dalsi. V rakuskej ekonomii zavisi na tom, ci stat existuje alebo nie. Oni totiz vsetky nestability pripisuju prave posobeniu statu. Napr. Hospodarsky cyklus vznika preto lebo centralna banka poskytuje uvery a tym umelo predlzuje vyrobny cyklus. Preto vznika prehriatie ekonomiky a nasledna recesia. Centralna banka nema dost informacii, aby robila "stabilizacnu" politiku. Btw. Toto je zrovna myslienka von Hayeka. Ale ak ta to naozaj zaujima precitaj si moj clanok Neliberalny nesocialista, jediny clanok, ktory je zatial na mojom blogu. Budem rad ked mi tam pridas niejaky komentar. Som studentom VSE v Prahe, pri ktorej posobi Liberalny Institut, takze som v kazdodennom kontakte s rakuskou ekonomiou. Ak neveris mojmu clanku, tu je odkaz na zakladatela rakuskej ekonomie v Cechach, ktory sa o state vyjadril podobne ako som teraz opisal -
    http://libinst.cz/osobni/sima/data/OS_12_01.pdf
    Dalej nesuhlasim, ze sa preferencie cloveka v case nemenia. Podla poslednych psychologickych studii ma clovek niekolko vrstiev vedomia a jedna z nich su naozaj vrodene vlastnosti a naucene reflexy. Ale to co si tu opisal je skor Freudovska psychologia. Ja napr. pochadzam z prostredia, ktore sa vyznacuje socialnym zmyslanim, aj moji rodicia su ucitelia a odporcovia USA. A ja sam som sa rozhodol ist do USA a tento rok tam idem uz 3x a vcelku som si USA oblubil. Takze som scasti zmenil svoje nazory.
    Ako som uz napisal trh nastoli rovnovahu vzdy, ale otazkou je za akú “cenu”(transmisný mechanizmus) a či je táto rovnováha aj efektívna, prípadne vnímaná väčšinou ako spravodlivá. No a v ponati rakuskej skoly sa preferencie menia, pretoze existuje tych "niekolko percent" vlastneho myslenia kazdeho z nas, a to sa nazyva spotrebitelske chovania. Rakuska ekonomia sa ho ale nesnazi vysvetlit, len hovori ze sa meni a nemusi byt stabilne.
    Inak sa tvoje nazory v mnohom podobaju mojim, aj ked nie vo vsetkom s tebou suhlasim. Ja som tu totiz chcel striktne oddelit myslenie rakuskej skoly a taktiez vysvetlit rozdiel pozitivnej ekonomie, ktora popisuje fungovanie trhu voci politickej ekonomii.
    Pekny den.
    publikované: 18.03.2008 13:12:47 | autor: hlas10 (e-mail, web, autorizovaný)
  10. ale veď hovoríme to isté len inými slovami
    len z pohľadu trhu je jedno, či štát existuje, a zasahuje, alebo nie. Z pohľadu účastníkov trhu to nie je jedno a o tom hovoríš ty. Trh je práve mechanizmus, kde sa jednotlivé snahz účastníkov trhu, teda aj štátu pomeriavajú a účastníci sú potom buď spokojní, alebo nie. Ale trh funguje bez ohľadu na želania a predstavy.
    Moje zdúvodnenie nebolo filozofické, ale memetické - to len taká malá poznámka.
    Nikde som nepovedal, že sa preferencie človeka v čase nemenia. Menia, ale len málo o tom bol môj komentár a aj prečo je to tak. A prečo je tomu tak je z popísané nie freudisticky, ale z pohľadu evolučne a vývojovej psychológie. A to sú práve tie oblasti psychológie, ktoré sú dôslednými kritikmi freudizmu a iných behaviorálnych psychológií. Tvoj príklad o sebe a svojej rodine nesvedčí ničomu, nanajvýš ak tomu, že sa neorientuješ v spomínanej oblasti. Ale to je v poriadku. Nemalo to byť témov týchto komentárov.
    Ja osobne som skôr nepriateľ zásahov štátu do ekonomiky a vlastne ako každý skutočný evolucionista som liberál. Aj keď nie fanatický :)
    publikované: 18.03.2008 16:46:05 | autor: daimonion (e-mail, web, autorizovaný)
  11. RE Daimonion
    ...ja zrovna odbornik na filozofiu nie som, ale chcel som povedat, ze si to vysvetlil na zaklade niecoho, comu veris, ci uz si to zakladas na zaklade niejakych dokazov alebo uvahou. Rozhodne vsak nie z hladiska mikroekonomickeho pristupu. Dufam, ze teraz je to zrozumitelnejsie:-)
    To ci stat existuje alebo nie, zasadne ovplyvnuje efektivitu trhu, nie to, ci trh nastoli rovnovahu. Tu nastoli vzdy. Ale, co sa tyka tej efektivity, predstavme si napr. statnu investiciu vo vyske 1 mld. SKK. Za urcitych podmienok asi vytlaci z trhu sukromnu investiciu, pretoze kapacita trhu s kapitalom je obmedzena. A stat je tvorcom pravidiel hry, nie klasickym trznym subjektom. Mozno polka investicie sa strati v hlbinach statneho rozpoctu a nakrmi byrokraciu. Preto odlisnost v efektivite. Nehovoriac o tom, ze statne investicie su vacsinou v oblastiach, kam by sukromnik neinvestoval. Aby bol zastupeny trzny zaujem, to by musel existovat na tuto investiciu verejny zaujem a ten podla mna neexistuje. Existuje len tyrania vacsiny a monopol statu na nasile. Btw. Som ti odpovedal na poznamky k mojmu clanku a dakujem za komentare.
    V niecom sa zhodneme, v niecom nie.
    To, ze sa preferencie menia pomaly je OK. S tym s tebou suhlasim. Ale predtym si napisal:"Ak rakúska škola predpokladá, že človek nefunguje ako stroj, ktorý má nemenné preferencie, tak to je typická ukážka toho, ako ekonómia nemôže niečo povedať o ľudskom konaní, ale môže iba vychádzať z nejakých predstáv o ňom." Mozno si to len zle formuloval a ja zle pochopil...
    Prepac, ale si napisal:"Ak hotového človeka presadíš do inej kultúry, nikdy sa jej neprispôsobí, dokonca ani jeho priami potomkovia nie, pretože niektoré moduly sú už prispôsobené prostrediu jeho predkov." A o tom bol moj priklad. Nech sa paci, necham si to vysvetlit, mozno sme sa znovu zle porozumeli. Ak si to myslel tak, ze sa vo mne stale bude nieco vzpierat, tak ok. Ale to neznamena, ze sa neprisposobim.
    Dalej mi tvoj prispevok proste vyznel, akoze clovek je len zmes genov, preto som pouzil pojem Freudovskej psychologie. Podla mna ma clovek niekolko vrstiev vedomia a preto sa moze scasti prisposobovat a sam premyslat.
    Dobru noc
    publikované: 18.03.2008 23:14:32 | autor: hlas10 (e-mail, web, autorizovaný)
  12. fujtajbl
    načo toľko zbytočný rečí...
    publikované: 04.04.2009 00:10:17 | autor: kapsikon- (e-mail, web, autorizovaný)
Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014