Pred niekoľkými dňami prebehli médiami titulky v takomto znení: „Katastrofálna obrana a kolabujúce ozbrojené sily. „Od vstupu Slovenska do NATO v roku 2004 nastal nezáujem o otázky spojené s obranou. Výsledkom sú kolabujúce ozbrojené sily, závislosť od Ruska či kritika zo strany NATO“ a podobne. Ozvali sa totiž ľudia, ktorí si hovoria analytici. Všetko by bolo v úplnom poriadku, ak by najmenej dvaja z nich, nie tak dávno, neboli pracovali na ministerstve obrany. Preto veľmi pochybujem o ich úprimnosti vo vzťahu ku kolabujúcim ozbrojeným silám. Ak by totiž skutočne boli chceli niečo pozitívne v tom smere urobiť, mali to urobiť vtedy, keď boli priamo pri tvorbe rôznych, podľa mňa zbytočných, tzv. koncepcií ozbrojených síl. Ono je to ale asi ťažko uskutočniteľné, keď sám predseda slovenskej vlády ešte aj v súčasnej dobe vyhlásil, že armáda si musí vystačiť s tým čo má!
Pritom každý kto chce, môže vidieť na našom susedovi – Ukrajine, čo môžu spôsobiť kolabujúce ozbrojené sily. Preto by sa podľa mňa teraz už nemali k slovu dostávať žiadni analytici, ale skôr prokurátori. Veď o tom, že slovenská armáda kolabuje sa „spieva“ na rôznych fórach už najmenej 10 rokov. No v našej krajine je už úplnou samozrejmosťou, že kompetentní začnú vždy konať až vtedy, keď je neskoro. Stačí pripomenúť napr. katastrofálne záplavy pred niekoľkými rokmi na východe Slovenska, pri ktorých zahynulo 50 ľudí, lebo neexistoval žiadny systém varovania pred záplavami alebo tzv. plynová kríza pred pár rokmi, keď sa z hrôzou zistilo, že naše plynové zásobníky boli skoro prázdne.
Ostáva nám len dúfať, že naša vláda na kolabujúci stav armády nezareaguje až vtedy, keď sa po našom území začnú potulovať kde akí separatisti, o ktorých nebude nikto nič vedieť. Podobní sa tu totiž už raz, a to tesne po Druhej svetovej vojne potulovali. Zhodou okolností boli z Ukrajiny a na našom území zanechali mnoho mŕtvych a nešťastných ľudí. Tiež k tomu nemuselo dôjsť, keby vtedajšie vojsko bolo na vynútený ozbrojený prechod „benderovcov“ zareagovalo skôr a bolo naň dostatočne pripravené.
Viete, ono aj s tým rozpočtom pre dnešnú slovenskú armádu nie je niečo v poriadku. Totiž po rozdelení spoločného štátu disponovali slovenské ozbrojené sily asi 53 000 vojakmi, 995 tankami, 1370 bojovými vozidlami, 1053 delostreleckými systémami, 146 bojovými lietadlami a 19 bojovými vrtuľníkmi a vystačili si s rozpočtom na obranu v čiastke 8,5 mld. Sk, čo je asi 282 148 310 €. Pre porovnanie v roku 2014 sú výdavky na obranu naplánované vo výške 744 723 598 € a pritom ozbrojené sily majú asi 13 000 vojakov.
Takže, ak si prepočítame výdavky na jedného vojaka, tak v roku 1993 to bolo asi 5 323 €, ale v roku 2014 to bude až 57 286 €, čiže nárast viac ako 10 násobný! Prvé čo nás po tomto porovnaní napadne je položiť si otázku. Ako je to možné a kde tie peniaze išli? Čiastočná odpoveď by bola v tom, že v roku 1993 sme ešte nemali profesionalizovanú armádu, dnes ju už máme. A tak sa ponúka druhá otázka. Bolo nám treba profesionalizovanú armádu, keď na to naše hospodárstvo ešte ani dnes nemá? Tých otázok by sa určite našlo ešte viac, ale to nebolo účelom tohto blogu. Mojou snahou je poukázať na to, že každý štát, Slovensko nevynímajúc, ak chce aby jeho obyvatelia žili v bezpečí, sa musí o svoju obranu v prvom rade sám primerane starať. A to pochopiteľne stojí aj nemalé peniaze, či sa to niekomu páči alebo nie! No, nemalo by nám byť ľahostajné to, či tieto peniaze boli aj hospodárne použité! Pekný víkend praje doko. Viac o podobnej téme na
Komentáre
Alfonz KOKOT