Mám rád Jakubiskove filmy. Jeho kamera ja zaujímavá, pekne farebná, jeho postavy sú zvláštne a film má dej. Dej, ktorý nie je hluchý, nejde len o to zabiť čas. Asi v každom jeho filme musia byť v závere hromadné scény, keď na kameru akoby v skupinovej fotografii hľadia záhadným spôsobom všetky postavy. Teda tie, čo prežili. Mám pocit, že Jakubisko má rád pohreby. Pokiaľ si dobre pamatám, vo väčšine filmov (ak nie v každom) pohreb má.
V tomto filme spí skoro každý s každým. Teda všetky hlavné postavy sú cez posteľ navzájom prepojené a každá si to skúsi aspoň s troma inými. Niektoré scény (teda najmä dialógy) sú fakt úchvatné: (kurtizána: "Študujem medicínu, som tu len na brigáde"). Páči sa mi tento humor.
Možno existuje takto excentrická spoločnosť, ktorá žije takýto zvláštny život (ako podotkla moja manželka v aute cestou domov). Ja to skôr vidím tak, že Jakubisko má rád divadlo. Postavy musia byť výrazné a pritom to nesmie byť násilné.
Rozhodne si tento film rád pozriem znovu. Pobavil som sa, je nad čím rozmýšľať. Keď som zaparkoval auto a šiel cez sídlisko večer domov, meditoval som nad zmyslom života a užíval som si pohľad na nádhernú oblohu, sfarbenú zapadajúcim slnkom. Mám rád takéto mrarky.
Zdroj: www.postcoitum.cz
Komentáre
Po súloži