"Celý čas? Veď si mal dievča, neverím, že by si pri nej myslel zrovna na mňa." "Never, ale bolo to tak. Kedykoľvek si zavolala, musel som sám seba presviedčať, že som si vybral dobre." "Nehovor to. Nechcem sa znova sklamať." "Pouvažuješ nad tým aspoň prosím?" "Tvojmu proseniu sa nedá odolať. Ticho rozryl veselý smiech skupinky, od ktorej dvojica odišla. "Mali by sme ísť, kým nebudú na sračky." (pozn. autora: Prepáčte za vulgarizmy, ktoré sa tu MOŽNO budú občas objavovať.) Cestou k nim ju chytil za ruku a Lea cítila to všetko nepovedané a staré, ako pomaly vyplávalo na povrch. Dovolila si dúfať, dovolila svojej mysli prehrávať si všetky možné spôsoby, ako by táto prechádzka mohla skončiť. No sa oni len potkýnajúc o zosušené kmene stromov, vytrepali za kamarátmi. "Lea dáš si aj ty?" povedal pekný chalan, ktorého v mysli označovala ako Zhúleného. Mal modré oči a blond vlasy, zvláštne, že dievčatá naňho veľmi neleteli, i keď sa mu čírou náhodou podarilo klofnúť si jednu z najväčších kočiek v meste. Britney. Tmavohnedé kučery jej padali na veľké prsia, teda veľké oproti jej rovesníčkam, a možno jedinou ich spoločnou črtou boli oči, taktiež sfarbené do modra. Ostatní boli ľudia, ktorých poznal iba Zhúlený a jeho priateľka, a dvojica, možno zaľúbená, možno len hlúpa, sa s nimi prakticky ani nebavila. Každý si dal jeden šluk, každý znova okrem nich. "Ale daj to niekam." "Svätica."
***
Cítila blízkosť jeho dychu, cítila každý jeho sval, ktorý ju objímal. Ako to bez neho vydržala? Ležali znova v tom parku, oproti nebu plnom hviezd sa cítili malý a bezvýznamný. Chytil ju okolo pliec, už sa pekne ochladilo a trením sa ju snažil zohriať. Otočila tvár k nemu a roztrasene sa usmiala. Chcela sa len usmiať, uštedriť mu uštipačnú poznámku, možno sa chcela aj poďakovať, no pri pohľade naňho sa jej zastavil svet. Pohľad mal vytočený dohora a hľadal padajúcu hviezdu, chcel veriť, že mu splní prianie, vtedy ešte nevedel, že jeho prianie je už dávno splnené. Lea mu prehrabla vlasy a jemne pobozkala jamku pod uchom. "Stále som na teba myslela." šepla do tmy.
Neviem sa usmievať 002.
12.07.2011 17:50:31
Pokračovanie poviedky o dvoch hlupákoch :)
Komentáre