Nie som človek, ktorí nedokáže byť o niečom rozhodnutí, ale vždy sa potom sama seba spytujem, či je to správne. Tak veľmi hľadám to správne, že sa prepadám do labyrintu, kde správne vonkoncom nič nie je. Pretože akokoľvek sa rozhodnem, bude to len z môjho presvedčenia a nie preto, že som si istá tým, že áno to je to pravé... čo keď si to iba nahováram, čo keď len zúfalo chcem niekde zapadnúť a popritom zabudnem na všetky tie pochybnosti a budem slepo nasledovať druhých, čo vtedy?