Najprv som podnikal sám, neskôr som sa spojil s partnerom a založili sme združenie podnikateľov. Každý mal naďalej svoju živnosť, ale vystupovali sme pod jedným obchodným názvom. Legislativa pre združenie sa v čase menila, ale to nie je ten problém. Ako šiel čas, transformovali sme naše aktivity na s.r.o. Vzhľadom na to, že pôvodné združenie bola jediná činnosť mojej živnosti, tak som po čase svoju živnosť oficiálne na živnostenskom úrade pozastavil.
Všetci členovia (vrátane mňa) sme boli plátcami dane z pridanej hodnoty. A tu to začína.

Po pozastavení živnosti a odhlásení sa z rôznych fondov, som predpokladal, že to už je všetko. Nebolo. I napriek tomu, že je živnosť pozastavená a teda z princípu nemôže vykázať ani korunu príjmov, musím naďalej podávať priznanie DPH. V mojom prípade kaźdý štvrťrok. To som nevedel. Po roku ma vyzvali, že to nerobím a že im to musím dodať.

Nechápal som prečo, ale podvolil som sa. Spätne som podal nulové priznania a od tej doby ich pravidelne podávam.

Po ďalších dvoch rokoch prišiel papier, že mi z dôvodu nepodania priznania udelili pokutu vo výśke 24.000 SK!

Šiel som sa spýtať na daňový úrad, že či je toto normálne, že ak nemám žiadne príjmy, lebo je živnosť pozastavená a oni to vedia, źe mi udelia takúto nezmyselnú pokutu. Odkázali ma, že sa mám odvolať, ale že oni to len prepošlú na vyššie miesta a tam, že mi to zamietnú.

Tak sa i stalo, prišlo rozhodnutie bez možnosti odvolania, že musím zaplatiť pokutu. Za to, že som poškodil daňový systém presne o 0 Sk mám zplatiť pokutu 24.000 Sk!

Navrhujem, aby ma radšej popravili, lebo čo ja viem, jak závažný prečin to bol.