Vieš, všetci mi hovorili, že sa nikdy nesmiem zapliesť so ženatým mužom.

Ublížim jeho rodine, manželke ... všetci budú nešťastný a ja z toho vyjdem ako svina 1.triedy.

A ja? Bila som sa do pŕs, tvrdiac, že ja to nikdy neurobím. Ja sa so ženatým nezapletiem ... a hneď som si v hlave premietala ako ho hrdinsky odmietnem.

Prišiel si ... pozrel si sa na mňa, pobozkal si ma a ... hrdinstvo vypršalo.

Prečo ma neupozornili, že sa môžem do Teba zamilovať aj keď si ženatý? Prečo ma neupozornili, že stačí jeden Tvoj pohľad a zem sa otočí o 360 stupňov ? Prečo ma neupozornili, že kvôli Tebe budem ochotná urobiť čokoľvek ?

A to všetko v mene lásky ...

Prečo mám pocit, že v mene lásky sa môže čokoľvek ? Prečo mám pocit, že keď mi napíšeš, že by si ma rád videl, som schopná všetko nechať a utekať na prvý autobus ? Prečo pri Tebe strácam akúkoľvek hrdosť a súdnosť ?

Vieš, že aj keď sme spolu dlllho neboli skoro som svojmu milencovi povedala Tvojím menom ?

Sú dve možnosti ... čakať na Teba s otvoreným náručím ... alebo to náručie navždy ale navždy zatvoriť ... a ja začínam zvažovať tú druhú možnosť.

Zbohom láska ...