O Jupiterovi a opici

     Medzi zvieratami zavládlo veľké vzrušenie. Boh Jupiter sa rozhodol odmeniť to, ktoré príde ukázať najkrajšie mláďa. Poschádzali sa všetky zvieratá, prišli z vrchov, údolí, oblakov, stepí ba aj riek a všetky mali so sebu mláďatá. Jupiter chodil medzi zvieratami a pozorne pozrel na každé mláďa. Bola tam aj opica a mláďa. Jupiter sa jej spýtal čo tu robí, veď jej mláďa je škaredé má tupý noštek a holú hlavu. Opica zosmutnela nad jeho pýchou a povedala: "Mne je jedno čo si ty veľký boh alebo ktokoľvek iný myslíš o mojom mláďati, ale pre mňa jeho matku, je to najkrajšie storenie na svete!"

      POUČENIE : Ten koho máme radi, je vždy najkrajší na svete v našich očiach

Tak nie náhodou som začal touto bájkou. Krása nie je fenomén súčasného sveta. Bola obdivovaná už tisíce rokov pred našou dobou. A ešte dlho bude. Budú sa kvôli nej robiť vojny, súťaže, bude spôsobovať radosť, pýchu, závisť, nenávisť ako to robila doteraz. Človek je len človek.

No natíska sa mi otázka: veď krásy človeka sú dve. Ktorá z nich je dôležitejšia? Fyzická či duševná? Fyzická je tá ktorú je vidieť zďaleka, je obdivovanejšia a duševnú zase na prvý pohľad nevidieť, je hlboko ukrytá dúfam v každom z nás. A je naozaj fascinujúce ju pomaličky na druhých odhaľovať. (Snáď na vysvetlenie dodám že pod duševnou krásou nemám na mysli intelekt, ale skôr empatiu, schopnosť vcítiť sa do pocitov a túžob druhých, byť im oporou, pomocou.) Mnohokrát som mal možnosť presvedčiť sa o tom že vo vačšine prípadov telesná a duševná krása ako keby dávali pomyselných 100%, teda keď je jednej veľa, druhej je akosi pomenej :( No ešte stále som sa nedostal k rozriešeniu záhady...

Fyzická krása je ako obraz v galérii, pozerám naň, kochám sa jeho krásou, možno pestrými farbami a ak na to mám, môžem ho mať doma zavesený na stene. Ale to je všetko. Zatiaľ čo krása duše je to čo mnohokrát drží ľudí nad vodou keď natrafia v tažkých chvíľach na dušou krásneho človeka. A teraz čo je dôležitejšie? Nedá sa to rozlíšiť  ani oddeliť a je to viacmenej na každom z nás čo si vyberieme na priateľoch. Ale povedzme si otvorene, bude ti milšie keď v núdzi dostaneš pomocnú ruku z priateľstva alebo z vypočítavosti alebo ju nedostaneš vôbec? Ja by som si vybral prvú možnosť...

Ale aby ste si nemysleli že telesnú krásu odsudzujem. Iba sa snažím poukázať na to, ako je nielen v dnešnej dobe neúmerne preferovaná. Kto nie je podľa druhých telesne krásny ako keby bol iba polovičným človekom. Aspoň tak sa nám to snažia tlačiť do hlavy všetky tie hlasy z rádia a TV a písmenká z časopisov, webu...

Dúfam že nikto z vás si nevyberá priateľov ako krásne ozdoby, pretože správny priateľ nás nemá mať rád podľa toho ako vyzeráme ale podľa toho akí sme. Teda tak ako je to v ponaučení z tejto bájky, ľudia ktorých máme naozaj radi budú pre nás vždy najkrajší, a keď aj pre nič iné, tak aspoň pre to že sú tu a nenechajú nás samých...