Smrť blízkeho priateľa, partnera alebo príbuzného môže byť veľmi bolestivou a ťažkou skúsenosťou. Najprv cítime veľkú stratu- dôležitá časť nášho života sa zrazu stala súčasťou minulosti. Povedali sme a urobili všetko, čo sme mali urobiť? vedeli tie osoby, ako veľmi sme ich milovali? Milovali sme ich dostatočne?

    Smrť môže byť veľkou skúškou viery, zvlášť keď niekto zomrie predčasne pri nehode alebo na chorobu. Môžeme mať pocit, že život je nezmyselný, svojvošný a krutý. Pozostalí môžu popierať existenciu spravodlivosti a milujúceho Boha, ako keby smrť dokázovala, že život nemá význam. Je dôležité byť pokojný a pripomínať si, že v živote sú záhady, ktoré nemôžeme pochopiť. Keď poézia a modlitba nenaplnia bolestivú prázdnotu žiaľu, úspechu môžeme nájsť vo všetkých starovekých tradíciach, ktoré zdôrazňujú nesmrteľnosť duše. Pojem smrti ako zabudnutia je nedávnym produktom prázdneho materializmu. POdľa mandánskej a budhisticej tradície môže prechod duše trvať štyridsaťdeväť dní. Kedykoľvek počas tohto obdobia môžeme preto vzývať anjela Yehudiaha, aby sme zaistili bezpečný prechod našim milovaným.