Čas stále plynie

Srdce mi začalo búchať a v hlave sa mi vynorili myšlienky na to, aké to bolo krásne. Na tie krásne chvíľe, čo som ešte pred necelou pol hodinkou zažíval. Prestal som sa mračiť, lepšie sa posadil a pozeral von oknom, ako krajina ubieha.

Všetko mi stále prebieha pomedzi prsty a ja si to ani nestačím vychutnať. Je to ako cesta vlakom. Jedna stanica, zrazu druhá, tretia..tú prvú som si ledva uvedomil a už som v štvrtej stanici. Tak je na tom aj život. Stále odo mňa ktosi čosi chce. Nie, že by mi to vadilo. Rád pomáham. Nedokážem však pochopiť, prečo tie pekné chvíľe nedokážu chvíľu ostať. Prečo sa mi nemôže v jednej stanici pokaziť lokomotíva, aby som si mohol prezrieť okolie. Vidieť ako zapadá slnko, cítiť vánok v korune stromu, pozorovať malého chlapca, ktorý je úplne mimo z pokazenej lokomotívy.

Chcem už konečne raz zastaviť čas. Nemyslieť na politiku, terorizmus, anarchistov, informačné technológie, násilie, smútok druhých, nešťastie. Uniknúť z tohoto sveta na dlhšie ako na ten moment, čo čítam knížku, alebo som so svojou milovanou osobou.

Chcem, aby mi tá radosť už liezla na nervy, chcem z nej byť nervózny. Čo keby sa tá lokomotíva raz pokazila nadobro? Ubytoval by som sa v malom hoteli na železničnej stanici uprostred ničoho. A čas by stál a stál. Nič by ma nerušilo pri vychutnávaní tej chvíle, toho pokoja. Vedel by som, že až ma omrzí pozerať na krásnu lipu vedľa staničnej budovy, budem mať stále dostatok času, aby som si obzrel niečo iné. Budem si môcť dať vyprážaný syr, lososa, čokoľvek. Nebudem sa musieť náhliť, ani rozmýšlať čo všetko ma čaká zajtra a už vôbec nie to, čo musím dokončiť ešte dnes. Povinnosti sa mi prestanú hromadiť pred očami. Už nikdy nebudem musieť odísť od svojej rodiny, vystúpiť z obľúbeného auta, povedať kamarátom "musím ísť". Nebudem môcť nikomu ublížiť, nikoho už nepripravým o prácu. Lebo čas už nebude plynúť.
Až sa môj vlak raz zastaví. Vtedy si konečne pozriem to čo som nestihol. Všetky stanice v ktorých som bol. Potom konečne uvidím, ako sa na mňa pozrie malé dievčatko a nezrozumiteľne povie "tata",pritisnem sa k nádhernej žene a už ju nikdy nepustím, sadnem si do luxusného auta a už nikdy nevystúpim.