Vraví sa, že prvý dojem je pri stretnutí s neznámym človekom veľmi dôležitý. Podľa prvej minúty či hodiny rozhovoru si vytvoríme názor na daného človeka. Ale či náš odhad bol správny prinesie až čas a lepšie spoznanie sa.

No niekedy ani dlhé poznanie sa, veľa spoločných chvíľ, ba ani dôverné rozhovory neprezradia o človeku všetko. Hlavne vtedy ak sa dívame povrchne. Pri letnom pohľade vidíme postavu, osobu. Tak ako straku láka všetko ligotavé tak ja naším očiam sa páči úsmev na tvári, naše uši sú očarené sladkými rečami. Ligot nás tak oslepuje, že časom celkom oslepneme. A potom už naše oči nevidia ten krásny úsmev. Uši síce počujú ale tie lákavé slova znejú v tme úplne inač. Chuť, čuch, hmat sú bez očí, ktoré im pomáhajú vytvoriť si obraz, celkom stratené... práve vtedy na rád prichádza na rad náš šiesty zmysel, ktorým je naše srdce plné pochopenia. Srdce sa nepozerá na postavu, nedá sa oklamať milým úsmevom ani lichôtkami. Tak ako sa teda pozerá? Možno sa pozerá tým dobrým smerom, priamo do tvojho srdca. Jediným spôsobom ako nahliadnuť do tých najkrytejších kútikov duše iných je otvoriť najprv svoje srdce. Nebáť sa riskovať aj keď sa môžeme klamať. Len tak môžeme dovoliť nášmu srdcu naozaj spoznať človeka. Nie škrupinku z vonku ale jeho pocity z vnútra. Myslím si, že vzťah dvoch ľudí, priateľov alebo zaľúbencov nie je o značkových veciach a vylepšených krivkách ale o úprimnosti, dôvere a pocite, že nás ma niekto rád a v ťažkých chvíľach sa máme na koho obrátiť.

Malý princ našiel v líške ozajstnú priateľku, pretože sa na ňu díval srdcom. Zatvorme oči, otvorme svoje srdce do korán a spoznávajme srdcia našich priateľov. Riskujme, nežime v klamstve. Aj keď pravda občas bolí nechajme naše srdcia vyrozprávať nám, ako ono vníma našich priateľov, pretože dobre vidíme iba srdcom to hlavné je očiam neviditeľné...