Masky
01.05.2011 19:29:57
Nebolo to tak dávno ale nemôžem prehlásiť že len pred časom. Všetko má svoje časové rozpätie. Na všetko treba čas. No ani milión rokov nemusí stačiť ak si dávame pred tvár masky.
Maska ako všeobecný pojem nie je až tak škodlivá. Veď predsa vždy sa musíme nejak brániť proti okoliu. Och, áno milovaní to je pravda. Nejde to aby sme boli ku každému mierny. Nie sme dokonalí, ako Boh. No jedna vec je nebyť precitlivelí a druhá vec je hra sa na niekoho iného.
Iste si poviete, aké mám právo posudzovať to práve ja. No ja som omnoho horšia než vy. Dlhé roky som si myslela aká som úprimná a ako si nedávam masky. Lenže s jednou som zrástla. Stala sa mojou neodlúčiteľnou súčasťou a ja som si ani neuvedomila, že ju mám. Tak veľmi som nenávidela, bola zranená a nedokázala odpustiť, že bolo pre mňa ľahšie dať si na tvár masku pokrytca.
Všetci si mysleli aká som úžasná a vtipná a ja som tomu sama začala veriť. To čím som bola sa stratilo a prišlo moje nové ja. Každý deň bol rovnaký a začínalo ma to unavovať. Potom prišlo obdobie keď muži o mňa začali javiť záujem a mňa to potešilo. Tak som presedlala na masku sympatickej ženy, ktorá dokáže milým žmurknutím dostať muža do kolien. Nie nie som kráska z televízie no ovládam ženské zbrane a viem, čo dokáže telo.
Striedala som partnerov ako na bežiacom páse a neprišlo mi to ani trošku divné. Takmer každý tretí mesiac niekto iný. A to nerátam počas vzťahu rôzne bokovky a iné odbočky od vernosti. A to som pritom bola také milé, slušné a zbožné dievčatko, ktoré chodilo pravidelne na sv. omše a príjimalo eucharistického Ježiša do svojho srdca a neuvedomovalo si následok svojích masiek.
Ale bola som dokonalá. Vo svojích očiach i v očiach okolia. Keď však prišlo dievča, ktoré mi povedalo o mojích maskákch div, že som ho nezabila pohľadom. Zľakla som sa toho, čo mi hovorila. No neriešila som to. Chodila som vtedy do jedného rehoľného spoločenstva, ktorého názov nebudem menovať. Bol tam jeden mladík. Mal za sebou nejaké tie sľuby. Bol pevne odhodlaný ísť za Bohom do večnosti skrze zasvätený život. Našla som v ňom spriaznenú dušu. Začali sme si rozumieť. Náš kamarátsky vzťah prerástol v lásku. Teda aspoň u neho. U mňa to bolo len povrchné zaľúbenie a posadnutosť jeho výzorom. Zrazu mi zo dňa na deň povedal, že odchádza z kláštora. Nevedela som ako reagovať. Tesne na to ako odišiel som s ním začala chodiť. No rýchlo ma to vzplanutie prešlo. Posledná iskrička zhasla a ja som sa začala cítiť nenaplnená. Chýbala mi láska.
Cítila som sa nemilovaná a bezduché, prázdne vzťahy mi nestačili. Cítila som ako ma všetky tie masky tlačia k zemi. Najskôr som zhodila masku ženy, ktorá zvádzala už len pohľadom. Stálo to veľa síl. Potom som zhodila masku arogancie a irónie za ktorú som sa skrývala. A teraz? Zostala mi moja skutočná tvár. Zraniteľnej a možno precitlivelej ženy. No šťastnej lebo som našla lásku.
Viete toto celé nie je o mne. Je to o tom aké ľahké je nasadiť si masku, zžiť sa s ňou a prestať vnímať moju skutočnú podstatu. Je ľahké nasadiť ju- no ťažké je zbaviť sa jej. I teraz často zvádzam boj držiac v ruke masku a uvažujúc, že si ju nasadím, no teraz viem, že by to nebolo správne.
A preto vás z hĺbky srdca prosím, ak sa ku vám tento článok dostane sadnite si na pár minút a ak ste veriaci poproste Boha aby vám pomohol odpovedť na týchto zopár otázok. A ak náhodou ste ateisti alebo hľadajúci a neveríte veľmi Bohu predsa sa skúste pomodliť, lebo On je Všemohúci:
Dobrotivý Otecko, dnes tu v tichu sedím. Sedím a čakám až mi odpovieš. Ty si ma utvoril a poznáš ma takého aký som.
Vieš či stojím a či sedím. Vieš kedy som smutný a kedy sa smejem. Poznáš moje vnútro. Každý pád i zlyhanie. Práve som zistil, že mi niečo chýba.
Preto sa obraciam na teba Otecko, prosím, pomôž mi nájsť samého seba a odpovedať si na nasledujúce otázky. Nech tak, ako lietal tvoj Duch Svätý nad vodami
teraz nech lieta nado mnou a celého ma naplní nech dokážem vnímať to čo hovoríš. Nech nájdem odpovede na tieto otázky:
Kým som?
Aký som bol keď si ma utvoril?
Aká je moja podstata?
Prečo tu som?
Mám na sebe masky?
Ak áno, tak aké?
Ak nie, tak ako pomôcť tým, ktorý ich majú?
A zvyšok otázok pôjde sám od seba. Milovaní moji kiež by som mohla byť pri vás a sušiť vaše slzy. No ja viem, že Boh Otec si ich zbiera každú jednu a vytvára z nich krásny perlový náhrdelník, ktorý bude vo večnosti patriť vám.
Dúfam, že vám môj článok aspoň trošku pomôže. Mám vás rada každého i keď som vás možno vôbec nevidela. No sme predsa rodina :)
Vaša Michaela Jana Rolčeková
Komentáre