Keď som sa ocitla vo svojom živle, vôňa spustošených ihličín ma prevádzala cez nánosy snehu. To vesmírna príťažlivosť ma pripútala k divočine. A srdce bilo na plné obrátky šťastím. Zabudlo na vdýchnuté muky. Chcelo sa rozpínať...

Nedávno ma navštívil cestovateľ. Z času na čas mi donesie zopár viet o cestách, ktoré ho stretli. Tentokrát sa mu vo vlnitých vlasoch stiahnutých do copu trblietali smietky severu a na plátených nohaviciach mal nalepené východné omrviny. Nad čajovým oparom mi priblížil všetky vzdialenosti, aby mohol opäť vyraziť.

Keď sa máj so mnou lúčil, prezradil, že on vidí všetkých ľudí mladých a krásnych.