Strnganie retazi, plamene vsade navokol a vykriky. Tie strasne vykriky bolesti.
Predstava tak vzdialena moznej realite, ako je to len mozne.
Predstavte si Peklo.
Predstavte si NEKONECNE muky duse.
Predstavte si NEKONECNU spomienku, byt nikdy neprezitu, v ktorej stale dookola vidite svojich milovanych mucenych ci mrtvych. A zakazdym, akoby ste tam boli. A nemozete nic spravit. Vobec nic.
Predstavte si NEKONECNU bolest. Presne taku, aku citite, ked Vas opusti partner/ka. A nikto na svete Vas nedokaze utesit. Nikto Vam nedokaze pomoct. Na bolest zo stratenej lasky neexistuju lieky. Ale bolest, ta bolest existuje.
Predstavte si NEKONECNE prazdno. Ked okolo seba vidite iba smrt. A v strachu, bolesti a utrpeni sa nemate ku komu uchylit. Nema Vas kto utisit a podporit.
Predstavte si NEKONECNY strach. A tu bezmocnost, ked ho zo "seba" chcete dostat. Ale nedokazete to. Mate 100 chuti zavriet oci. Ale nemate oci. Chcete zatnut paste. Ale nemate paste. Chcete do niecoho busit. Ale nemate cim ani do coho. Chcete kritac. Ale nemate usta. A ani len hlas. A tak ten strach, cisty a uplny, nesiete v sebe. Sami seba pomaly zozierate.
A ked si myslite, ze ste si na vsetko zvykli... GAME OVER. Zacinate odznova. A vsetko, co ste videli, vsetko, co ste do toho momentu "zazili" si prestavate pamatat.
Nekonecno.
Nie, nekonecno nie je cas, ktory sa stale posuva dopredu a za nami zostavaju vlastne spomienky.
Nekonecno.
Stale sa opakujuce prezite momenty. Nepamatame si ich. Prezivame ich stale znovu, a znovu, a znovu, a znovu, a znovu, a ...
Predstavte si peklo...
Utrpenie.
03.04.2005 21:51:14
Predstavte si peklo.
Komentáre
Konecne
Sorry este raz
Ty sa mňa pýtaš
prečo tak smutne?
Úprimne priznám, že je to pre mňa trochu ťažké čítanie chvíľu po rannom prebudení.
Preto by som nerada trepala nejaké nezmysly, ale napíšem aspoň toľkoto:
Asi každý z nás v živote prejde aj "kúskom pekla". Je súčasťou nášho života - rovnako, ako aj to krajšie. V istom zmysle je možno vyvrcholením toho krajšieho.
Konečno a nekonečno...
Konečnosť nášho bytia a nekonečnosť (tiež iba v istom zmysle)sveta okolo nás.
Večné témy na premýšľanie.
Ale filozof si tu Ty, tak premýšľaj nahlas (písmenkami) ďalej. A ja sa budem snažiť viac čítať a menej komentovať to, na čo asi nemám :o).
Želám krásny, slnečný nekonečný deň.
2 laskonka
Nazov svojho blogu som uz niekolko krat olutoval.
Tento prispevok nie je smutny, je len vazny.
A netvrd, ze na nieco nemas, pokial na to naozaj nebudes mat.
A vdaka :-)(-:
Cez peklo
...
- je vážny, ale aj smutný
- inak, tiež vďaka