Dobrý večer,

nemám rada články, ktoré majú v napise slovo LÁSKA. Aj tak su vždy o ničom, alebo len o tom istom. Nechcem však povedať že som proti láske, lebo som úbožiak, čo na just čosi mudruje. A možno aj som ten úbožiak. Teraz som však tulák, a ten si môže dovoliť hovoriť, čo chce, nemá meno, a nemajú teda kým opovrhovať.

A tak teda napíšem článok, ktorý má v názve slovo Láska.

Najskôr položím filozofickú otázku: "Čo je to láska?" (Kks, trápnejšia už nebudem.)

Keď sa mladšia sestra zavrie do izby s frajerom, nedokážem sa učiť. Vadia mi. Mama to definuje slovom: Láska. Smeje sa. Inokedy hovorí, že Boh je láska.

Ráno navštívim spolužiačku. Býva natlačená s frajerom v intrákovej izbe. Pýtam sa prečo nebýva sama na intráku, veď by izbu dostala aj sama, kedže je z ďaleka. Hádajte čo odpovedala: "Veď ale vieš, Láska."

Hm.

Poobede stretám známu, čo sa po 6tich rokoch rozišla s frajerom... problémy s bytom.. vyplácačky... Hovorí, že láska bolí. Auuuu. Zabolelo ma srdce.

Ale stále som tú lásku nepochopila. Vravia, že je to niečo, čo každý potrebuje mať a dať. Aj s tým súhlasím... ale iba teoreticky.

Mám jednu kamošku, ktorá láskou priam srší, je nadšená pre štúdium a prekonáva svoje ťažkosti.. je otvorená, dokáže objať.. hm.

Keby som mohla ja definovať lásku, povedala by som že je to ŽIVOTNÁ SILA. Škoda, že u mňa tak často absentuje. Cítim, že som zlý človek. Ani jedna z lások, ktorú poznáte mi nevyhovuje.

Keď nemáte životnú silu buď máte depku, alebo .. no nič proste máte depku. Asi mám depku.

Hm.

Ste niekedy zlí? Zlí na svet? Na seba? Máte niekedy chuť byť ešte horší?

Váš nikto