... o tom, že už je na ceste ich prvý potomok. Jasné, že spomienku zasunul do najtemnejšieho kúta svojej pamäte, no občas sa aj tak ozval vyčítavý hlas.
Vlastne, ten hlas sa ozýval často ... hlavne vtedy, keď prikladal ucho na jej rastúce bruško a načúval rýchlemu tlkotu srdiečka ich dieťatka. A tento zázrak si veru nenechal ujsť ani jediný deň odvtedy, ako ho začul po prvýkrát...
Spočiatku, než pominuli ranné nevoľnosti, obaja každé ráno zažívali stres. Hoci robil, čo bolo v jeho silách, niekedy nedokázal ovládnuť podráždenosť. No len čo sa ženine nevoľnosti vytratili, stal sa z neho denno-denný pozorovateľ zmien, ktorými prechádzalo jej telo.
Osobitne ho privádzalo do úžasu manželkino rastúce bruško. Každý deň si ho obdivne prezeral, nežne pohládzal a mastičkami natieral napínajúcu sa pokožku.
Prikladal naň ucho a usiloval sa v spleti šumov, ruchov a pravidelného rytmu ženinho srdca rozoznať zvuky vysielané srdiečkom tej malinkej bytosti, ktorá rástla v útrobách maternice.
Keď srdiečko dieťaťa začul prvý raz, jeho mysľou a celým telom prebehlo rovnako silné vzrušenie, aké cíti objaviteľ pri prvom pohľade na hmlisté obrysy vytúženého cieľa svojej cesty či bádania.
Trochu ju ľakala intenzita ranných nevoľností. Napriek ubezpečeniam gynekológa s bohatou lekárskou praxou, že všetko je v najlepšom poriadku a telo sa iba prispôsobuje novej skutočnosti, prepadávali ju myšlienky na to, či je to maličké v poriadku.
Keďže v súčasnom stave mala minimálnu šancu zamestnať sa aspoň na niekoľko mesiacov, dohodli sa, že preverí možnosť získania úveru a poobzerajú sa po nejakom lepšom bývaní. Hoci jeho pôvodná predstava bola o vprataní detskej postieľky do ich minimálneho životného priestoru, túto myšlienku radikálne zamietla.
Dieťatko v maternici rástlo ani z vody a manželkino bruško sa neuveriteľne zväčšovalo. Nikdy by neveril, že môže dosiahnuť také rozmery.
Pri vyšetrení na ultrazvuku sa ich lekárka spýtala, či chcú poznať pohlavie svojej ratolesti. Spýtavo na seba pozreli a po chvíľke váhavého zvažovania sa nakoniec rozhodli, že svojmu potomkovi tajomstvo jeho totožnosti ponechajú ako prekvapenie pre rodičov pri príchode na svet.
Srdiečko malého človiečika bolo počuť stále zreteľnejšie. Po čase jeho tlkot citil aj rukou, ak ju priložil na správne miesto.
Neskôr sa kopnutia alebo presuny dieťaťa dali pozorovať aj voľným okom. Naučil sa rozlišovať, či ženino bruško vydúva hlavičkou, nožičkou alebo chrbátikom. V takých chvíľach sa dieťatku nežne prihováral, pohládzal ho cez pokožku svojej milovanej a mal pocit, že dieťa mu načúva a upokojuje sa.
Do pôrodu zostávali necelé štyri mesiace. Mali pred sebou sťahovanie do útulného dvojizbového bytu. Samotné sťahovanie ju trochu desilo, napriek prísľubu nastávajúcich starých rodičov z oboch strán, že so všetkým pomôžu.
V samotný deň D sa už od rána necítila dobre. Pripisovala to narastajúcej nervozite z celého sťahovania. Pociťovala aj záchvevy nostalgie pri myšlienke, koľko krásneho prežila počas dvoch rokov v maličkej garsónke.
Prílev úľavy pocítila až neskoro v noci ... ich nové bývanie už nadobudlo určitý charakter obývateľnosti a ich nová spálňa ich konečne pozývala na niekoľkohodinový nočný odpočinok.
Po vyčerpávajúcom dni konečne upokojená zaspávala v jeho náručí ... a v predstavách plánovala, aký kočík, postieľku, či vecičky do výbavičky začne hľadať v obchodoch počas najbližších dní.
S blížiacim sa termínom pôrodu sa milovali menej často a nesmierne nežne a opatrne. Mali obavu, aby dieťatku nespôsobili šok či nevyvolali predčasný pôrod. Tieto tlmené, zadržiavané milovania boli neopísateľne nádherné.
Nehu, akú pri takomto milovaní pociťoval ku svojej žene i k dieťaťu, nikdy predtým nezažil. Na pozvoľnej ceste k vyvrcholeniu si obaja vždy uvedomovali, že ho nebudú prežívať sami a toto vedomie ich ešte viac spájalo a stupňovalo s námahou ovládané vzrušenie.
Zázrak nového života neustále zamestnával jej myseľ ... nech sa sústredila na akúkoľvek činnosť, ani na sekundu nezabúdala na pozornosť voči ešte nenarodenému dieťatku.
Vnímala nielen fyzické zmeny svojho tela, ale najmä zmenu pocitového vnímania udalostí, ktoré prežívala.
Prvé kontrakcie oboch prekvapili tým, že prišli tri týždne pred termínom pôrodu. Napriek drobnému prekvapeniu zachovali duchaprítomnosť a o dvadsať minút neskôr sa už obaja pripravovali na pôrod.
Vo chvíľach najväčšej bolesti jej dodávala silu hĺbka lásky, ktorú čítala v jeho očiach ... a pevný stisk rúk, ktorý jej nedovolil vzdať sa. Odmena za všetko utrpenie však mala nekonečne sladkú príchuť.
Prvý plač ich práve narodeného bábätka oboch naplnil dosiaľ neprecíteným pocitom dojatia i šťastia zároveň.
Komentáre
Hm, zaujímalo by ma, od koľkých týždňov možno embryo...