Všetci sme členovia jednej bandy

        Vžite sa so mnou do dobrodružnej vykoštruovanej príhody: v auguste roku 1968, keď nás obsadil Sovietsky Zväz, zabarikádoval som sa s kamarátmi po zuby ozbrojený v Dome ZČSP pri Dunaji a všetkých sovietskych občanov, zamestnancov Domu ZČSP, som vyhlásil za svojich rukojemníkov. Pustím ich len vtedy, keď sovietske vojská odídu z Československa! Bol som bandita? Áno. Bol som bandita. Rusi zrovnali so zemou pol Bratislavy aj so svojimi sovietskymi zamestnancami Domu ZČSP. A bolo po paráde. Vymyslel som to naschvál, aby som vám tú istú otázku mohol položiť ešte raz: Bol by som skutočne vo vašich očiach bandita? Áno. Bol by som taký bandita ako Juro Jánošík, slovenskí partizáni v SNP alebo terajší Čečenci. Rozmýšľam, kedy a v čích ústach vzniklo slovo bandita, vyslovené s opovrhnutím a rozhorčenou zlobou. Samozrejme, že v ústach hovorcov štátnej moci. To je jedno akej štátnej moci. Spartakus bol bandita pre Rím, Jánošík pre Viedeň, Radujev pre Moskvu. Bandita je členom bandy, ktorá štátnu moc ohrozuje. Štátna moc však tvrdí, že banda ohrozuje pokojných občanov. Má pravdu. Rukojemníci môžu byť všetci ráno mŕtvi. Ja som v roku 1968 nebol bandita, a tak sme zostali "všetci" nažive. Ale ak si myslíte, že som hrdý na to, že nie som bandita, mýlite sa. Som síce dosť kultúrny človek, mám školy a umelecké záľuby, ale napriek tomu ma mrzí, že nie som bandita. Lebo bandita je v mojich očiach smelý a dobrý človek - hrdina.
        Ešte žije mnoho ľudí, ktorí počúvali štátny rozhlas za Slovenského štátu v auguste roku 1944. V správach sa to len tak hemžilo slovom bandita. "Po bojoch pri Strečne ustúpili slovenskí banditi pred presilou... Slovenským banditom sa podarilo zničiť nemecký tank..." a tak ďalej. Viete, o kom hovoril hlásateľ? O tých istých mužoch, o ktorých povstalecký rozhlas v správach - v ten istý deň, v tú istú hodinu - hovoril takto: "Po bojoch pri Strečne ustúpili slovenskí partizáni... Slovenským partizánom sa podarilo zničiť..."  Včera som počúval večerný rádiožurnál a potom hľadel na správy v televízii. Formulácia o čečenských banditoch a ich likvidácii bola rovnaká. Z jedného zdroja: z Kremľa. Tak ako tá vtedajšia správa spred polstoročia bola v slovenskom rádiu z Berlína. Nijakí čečenskí partizáni. Čečenskí banditi.
        Mali by sme si uvedomiť jednu dobrotivú vec: všetci sme banditi. Sme členovia jednej veľkej ľudskej bandy. A mali by sme teda hovorcom písať správy normálnou rečou našej ľudskej bandy. Nenazývať napaprčene a bojovne banditami jedných a tvrdiť, že len oni sú banditi. Ručím vám za to, že bandita nechce vraždiť. Bandita hrozí krviprelievaním, aby dosiahol svoje. Keby na našej ulici vypla elektráreň natrvalo prúd, lebo sme tu všetci Maďari, Nemci, Rómovia a neviem čo ešte, tak by som vo výťahu chytil pod krky matku s dieťaťom a zakričal by som z výťahu, že ju podrežem, ak elektráreň nezapne prúd. Nechcel by som ju podrezať naozaj - to mi  musíte veriť! V demokratickom štáte, v ktorom by riaditeľ elektrárne nepodliehal vládnej moci, by ten prúd zapli. V totalitnom systéme by našu ulicu aj s výťahom, matkou, dieťaťom a so mnou - banditom - zrovnali rakety, delá, mínomety, guľomety so zemou. Podľa riaditeľa elektrárne by som bol bandita ja, podľa mňa riaditeľ elektrárne.
        Milujem rómske vtipy. Je v nich obrovská hĺbka, ktorú si možno sami interpreti svojich rómskych anekdot neuvedomujú. Poviem vám jeden cigánsky vtip, ktorý ide k veci:
        Za socializmu pozvali cigánskeho primáša na previerku. Kádrovník ukáže na stenu a opýta sa primáša: "Poznáš toho súdruha?" Na stene visela Stalinova fotografia. "Nie." hovorí Cigán. Kádrovník ukázal na Gottwalda, Marxa, Lenina - Cigán ani jedného nepoznal. Zahľadel sa na kádrovníka a tiež mu položil otázku: "A vy poznáte Šarközyho? "Nie." odpovedal kádrovník úprimne. "A Lakatoša? Bugára? Pirošku?" Kádrovník ich nepoznal. "To je v poriadku," povedal Cigán: "Ja nepoznám vašu bandu a vy nepoznáte našu bandu."
        Všetci sme banditi. Sme členovie ľudskej bandy. V našej bande sú zlodeji, vrahovia, špekulanti, mamičkári, vodcovia aj otroci. Hrdo sa hlásim k svojmu banditizmu. Môže sa im stať, že ich naša banda prepadne a dáme im prečítať tento fejtón. Je o nich.

Zdroj: Július Satinský: Listy z onoho sveta,  IKAR 2007
-------------------------------------------------------------