A tak už zase neviem, kde je tá pravda... Ľudia tu píšu o tom, ako zázračne sa môžete uzdraviť, keď ste dostatočne dobrým človekom. Prijmete seba, iných, svoje krivdy, všetkým všetko prepáčite, odpustíte susedovi, matke, rozdáte svoj majetok...

A potom už len čakať na tú zázračnú energiu, ktorá ku vám bude prúdiť a...

Neviem, je to pravda? Dá sa to? Dokáže to niekto?

Kedysi som si myslela, že dokážem všetko. Neviem, kde presne som sa na tej svojej ceste posrala... Kde presne sa mi začalo zdať, že?...

Všetky tieto reči o karme a o tom, že všetko sa vám v živote vráti, dobré aj zlé...

Máme vôbec šancu? Dokážeme byť len dobrí? Len bezchybný? Meditovať deň a noc, piť bylinkové čaje, strážiť si ten svoj balans... Dá sa to?

Zda sa mi, že kedysi som to fakt mala. Aj bez mediovania, aj bez čohokoľvek... Také radostné snenie, ktoré sa spolu s modlidbou občas premenilo na zázrak... A potom to odišlo....

Má nosiť načúvatka... zdá sa mi to byť hrozne škaredé slovo...Myslím teda, že som sa na tom celom podpísala ja.. Svojou nepohodou... Stresom a ktovie čím všetkým... Tým, že som zlý človek a tým, že som mala byť viac v pohode?...

Alebo sa veci dejú ako majú a niečo proste nezmeníš a fakt je to vôľa Božia?

Aké ľahké obviňovať Boha...

Hnevám sa. Hnevám sa na seba, že som mohla urobiť všetko lepšie, byť viac v pohode, dlhšie sa možno liečiť, predtým, než sme sa rozhodli...

Hnevám sa.. Strašne sa hnevám a asi by som aj rozbila túto klávesnicu a hneď za ňou aj celý svet, lebo... Lebo lebo.

Ale nič netrvá večne a zázraky sa dejú a ja viem,že je to tak... Že to chce len vytrvať a možno aj fakt rozbiť tú klávesnicu a...

Viete, čo ale viem určite? Že už sa mi nechce lámať rekordy v tom, aby som bola denne dobre naladená a pozitívna a tiež sa mi nechce myslieť o ľuďoch, ktorí takí nie sú, že sa len málo snažia, lebo.. Lebo je to strašná sračka, toto klamstvo...

A tak na otázky okolia odpovedám pravdivo... "Ako sa máš"...

Krásne by bolo povedať, že "Dobre, lebo už teraz vidím, čo všetko môžem v živote urobiť s týmto darom, ktorý je len prezlečený do niečoho, čo ma desí.. Je to krásne požehnanie, lebo teraz som nakopnutá meniť svet k lepšiemu! A hneď sa aj pridám do všetkých občianskych združení, čo pomáhajú deťom, nepočujúcim, chorým, starým, slepým...Duševne chorým".. To by bolo čo?! Povedať to nahlas a ešte aj to myslieť vážne...

Kdesi vnútri to viem, že je to tak... Asi áno... Asi sa tomu verí lepšie ako faktu, že ste celí na nič a že je to celé vaša vina...

Ale nateraz ma vôbec neťaží odpovedať... "Nahovno.. Nahovno, to je to, ako sa teraz mám"...

No happy and no shiny...