Na stole leží kvet
Doráňaný láskou k Tebe.
Kedy ho zodvihneš?
Opýtam sa ticho v sebe.

Minule podvečer videl si ma sedieť v parku
Čakala som, že si spomenieš
No odvrátil si tvár
A utekal.

Na okraji jazera
hompáľajú sa moje nohy.
Túžim sa vykúpať,
no niečo mi stále bráni.

Nechcem viac vracať späť to,
čo bolí.
Chcem zabudnúť na všetko i na to,
akí sme boli.

Ráno sa prebúdzam
všade cítim nehu.
Spomienky ostali skryté
v nočnom behu.

Na perách pocítim
jemný záchvev rosy.

Už si nespomínam na nič,

kto si?