JOZEF IGNÁC BAJZA Do literatúry vstupuje ako nový moderný typ spisovateľa, bol prozaikom, básnikom a vášnivým polemikom o otázkach slovenského spisovného jazyka. Bol autorom mnohých náučných náboženských spisov. Ako prvý sa snažil vytvoriť prvý spisovnú slovenčinu, napísal prvý slovenský román – René mládenca príhody a skúsenosti. Narodil sa v Trenčianskej, zomrel v Bratislave, pochovaný je v krypte v Dóme sv. Martina. Študoval teológiu vo Viedni, bol katolíckym kňazom, pôsobil v Trnave, Dolnom Dubovom (najdlhšie – 22 rokov) – vznikli tu všetky jeho najznámejšie diela. Bol veľmi výbušný, sebavedomý a hrdý, tieto vlastnosti ho dostávali do mnohých sporov aj s Bernolákom a Fándlym o prvenstvo v spisovnej slovenčine, Bernolák s Fándlym ho neuznali. Všetok svoj majetok odkázal na dobročinné účely a cirkevné ciele. René mládenca príhody a skúsenosti – Inšpiráciou bol pravdepodobne dielo Telemachove dobrodružstvá, považuje sa za dobrodružný román. Je písaný západoslovenský nárečím a pravopisom, ktorý sám navrhol. Je to dvojzväzkový osvietenský výchovný román. Vzdáva hold reformám Jozefa II. 1. ČASŤ je dobrodružnejšie, dramatickejšia, opisuje zážitky z cesty Reného po svete. René bol synom bohatého benátskeho kupca, so svojimi pomocníkom – Van Shiphout – putuje po svete a hľadá svoju sestru Fatimu, ktorú uniesli piráti, keď bol René malý chlapec. Jeho otec prikáže pripraviť lode, aj keď spočiatku nesúhlasí a René s Van Shiphoutom sa vyberajú do sveta. Navštevuje mnoho krajín – Turecko, Egypt, Taliansko. Prežíva množstvo exotických príhod, dobrodružstiev, stroskotá na mori, dostáva sa do otroctva a prežíva aj veľkú a vášnivú lásku. Po strastiplnej ceste nachádza svoju sestru a aj svoju matku. Záver prvej časti bol zmenený na základe cirkevnej vrchnosti – opúšťa svoju lásku a rozhodol sa vydať na ďalšie cesty. 2. ČASŤ je jednoduchšia a má výchovný charakter, bola cenzurovaná cirkvou. René sa dostáva do Viedne a na Slovensko – Bratislava, Trnava, Považie – približuje spoločenské pomery u nás. Táto časť sa považuje za najodvážnejšiu kritiku vtedajšej doby, zachytáva biedu, chudobu, zaostalosť, krutosť, kritizuje aj cirkevnú vrchnosť.