M. je mladé žieňa, ktoré má síce 22 rokov, ale nevyzerá na to. Vyzerá na 21 a stále spomína nejakých chlapov, ako napr. Lujs Viton, Hugo Bos, Guči, Armani, Dolce, Gabány... Nemám tušenie, kto sú tí ľudia, ale sú pre ňu asi veľmi dôležití. Ich mená má napísané na okuliaroch, tričká, lacne kabelky, dámske lodičky, nohaviciach, damske cizmy a dokonca aj na gaťkách... Ja nemám a M. sa mi stále smeje. Snažila sa mi vysvetliť, že sú to značky a pýtala sa ma, aké značky poznám. Povedal som jej, že Stop, Zákaz zastavenia a Zákaz vjazdu všetkých motorových vozidiel. Povedala, že to nie je to isté a vysvetlila mi to znova. Pochopil som... Začiatkom leta som si kúpil v Poľsku tenisky. Značkové. HKR. Asi som to o tých značkách predsa len nepochopil celkom správne, lebo M. sa strašne rehotala a povedala, že HKR nie je značka a že tie tenisky sú hnusné a nemoderné. Že vyzerám "jak sedlák" . ... Ešte mi povedala, že by som si mal vymeniť okuliare. Že sú už staré, lebo majú 10 rokov, šúpu sa a nehodia sa mi k tvári. Ukazovala mi, čo sa teraz nosí a popritom si do svojich nových Lujs Vitoniek s obrovskými čiernymi dymovými sklami montovala neustále vypadávajúcu skrutku. Nedalo mi to a spýtal som sa, že či je normálne, aby sa značkové okuliare rozpadli po mesiaci. Povedala, že značkové nie, ale fejky áno. A tak som sa naučil nové moderné slovo... Tvrdí, že sa obliekam ako bezdomovec. Len jediný raz ma pochválila. Obliekol som si 3/4 riflové nohavice, pretože som mal všetky ostatné krátke špinavé alebo čerstvo opraté a ona sa tetelila blahom. Vraj sú štýlové, kúlové hiphoperské a používala aj iné slová, ktorým som celkom dobre nerozumel. Bol som rád, že mi zasa nenadáva, hoci mi trošku prekážalo, že sa mi spodok sedu nohavíc plantal kdesi medzi kolenami a členkami a vykúkali mi neznačkové trenírky. Trošku som si pripadal ako Sklovská alebo Haklová na Topkách... Jej i moja radosť však netrvali dlho. Za všetko môže širáčik, ktorý s obľubou nosievam. Vraj v ňom vyzerám ako vandrák a nechce, aby som ho nosil na hlave, keď pôjdem s ňou po našom meste. Mám si dať šiltovku. Prišlo mi to trochu divné, lebo pokiaľ si dobre pamätám, šiltovky sa nosili tak pred 15 rokmi, keď na didžine v kulturáku v Trenčianskej Turnej frčal Masterboy a dídžej Bobo. Šiltom dozadu, samozrejme... Som z toho konsternovaný a nerozumiem tomu. Šiltovky, ktoré sa nosili pred 15 rokmi, sú moderné a sandále, ktoré boli prudko moderné pred 10 rokmi, sú teraz nemoderné. Hľadal som teda v skrini, či nenájdem nejake detske hry, štýlové, moderné, kúlové alebo aspoň značkové. Našiel som jedno tričko s nejakým zverom, push up plavky s fajkou a tepláky so štyrmi prúžkami. Asi Adidas... Fakt neviem, čo by som si mal obliecť, aby som jej spravil radosť. Chvíľu som rozmýšľal, či by nebolo najlepšie prísť za ňou len tak. Naholo. Zavrhol som to. Vyzerá síce na 21, ale má už 22, teda zrejme aj určité skúsenosti. Čo keď sa mi zasa vysmeje? Čo ak povie, že nemám tú správnu značku? Toto už fakt riskovať nemienim...