Úvod. Politicko-ekonomická situácia vo vyspelom svete naznačuje už dlhšiu dobu, že niečo so svetovou ekonomikou nie je v poriadku. Mnohí z nás si nič nevšímajú a nič nepripúšťajú. Existujúce problémy berú ako zanedbateľný prechodný jav, ktorý sa ich priamo neveľmi týka. Iní z nás vnímajú ekonomickú neistotu a napätie a pociťujú obavy. Nechápu, čo sa deje a čakajú vysvetlenie. Jedna mladá dáma mi položila otázku, ako môžu vznikať problémy s výrobou a nezamestnanosťou, keď všetci potrebujeme jesť a nakupovať. A v tom je ten problém. Odborníci majú spústu odpovedí a prakticky všetky sú iné. Čo s tým? Odpoveď je jednoduchá, ale veľmi nepríjemná. Nič. Radový človek s tým nedokáže urobiť vôbec nič. Všetko je presne tak, ako má byť, ale nie tak , ako by sme všetci chceli. V tomto prípade z hľadiska vnímania ľudského šťastia je situácia veľmi zlá. Z hľadiska ľudského poznávania, naopak veľmi dobrá, pretože prírodné zákony a zákonitosti nám opäť raz ukážu, ako svet funguje. Je pritom úplne jedno, či sú tie zákony riadené vyššou inteligenciou, alebo samočinne. Keďže je táto téma rozsiahlejšia a pre mnohých príliš kontroverzná, rozdelím si ju do viacerých častí. Dnešný článok bude prakticky úvodom do problematiky a sondou do záujmu verejnosti, ako aj chuti polemizovať na túto tému. Začnem tým, ako sa delia odborné pohľady na tento problém. Na začiatok si treba uvedomiť, že ekonomika je emergentný systém. Je to teda zložitý mechanizmus mnohých zložitých aj jednoduchých mechanizmov, ktorého správanie sa nedá dôsledne popísať našimi doterajšími znalosťami. Ako to bude v budúcnosti, to môžeme len tipovať. V ekonomickej vede preto vznikajú rôzne predstavy o tom, ako to "asi" funguje a na základe toho rôzne teórie, ktoré k tejto problematike pristupujú rôzne. To je úplne v poriadku. Horšie je, že tak, ako to už medzi ľuďmi chodí, tieto teórie vyvolávajú aj vášne a otvorené nepriateľstvo. Ak vám to niečo pripomína, tak máte pravdu. Je to ako v politike. Nie je náhoda, že ekonomika a politika sú si veľmi blízko. Prečo? Pretože dôležitou zložkou politiky je moc. A dôležitou zložkou moci je materiálne bohatstvo. A dôležitou zložkou dosahovania bohatstva je práve ekonomika. Dnešné vyspelé ekonomiky sú riadené predovšetkým troma ekonomickými teóriami, ktorých zástancovia sa podľa toho, čo pozorujem, nesprávajú k sebe veľmi láskavo. Ide o teóriu J.M.Keynesa (1883-1946), ktorej podstatou je fiškálne riadenie ekonomiky, teda zjednodušene štátny výber a prerozdeľovanie bohatstva. Je to keynesiánska ekonómia.Druhá teória je teória M.Friedmana (1912-2006), ktorej podstatou je opatrné a obmedzené monetárne riadenie ekonomiky, teda emisia ("tlačenie") a sťahovanie množstva peňazí v obehu. Je to monetarizmus. Tretia teória je teória A.Smitha (1723-1790), ktorá uznáva prirodzený beh udalostí na trhu a nezasahovanie z titulu moci. Je to klasická,alebo liberálna ekonómia. Niekto radí k liberálnej aj monetarizmus, ale liberáli to odmietajú. Dnes sa tieto teórie pozmenili na „neo“ a v praxi sú využívané všetky, niekde aj súčasne. Akoby v praktickej ekonomike splynuli. Ale každá má svojich zástancov a odmieta tie druhé. A navyše, mnohí zástancovia týchto teórií obviňujú z dnešných problémov tie druhé teórie. Je len prirodzené, že keynesiánsku ekonómiu si obľúbili ľavicové politiky a liberálnu pravicové. Vášnivým zástancom keynesiánstva je dnes nositeľ nobelovej ceny P.Krugman (1953). Niekde na rozhraní keynesiánstva a monetarizmu je ďalší nositeľ nobelovej ceny J.Stiglitz(1943). Liberáli svojho nositeľa nobelovej ceny, pokiaľ viem, nemajú. Pre moje ďalšie články je najzaujímavejšia tretia a dnešnou politikou zaznávaná teória a to klasická,či liberálna ekonómia, na ktorú v 19.storočí nadviazala tzv. teória rakúskej školy. Najznámejšími predstaviteľmi sú C.Menger (1840-1921), L.Mises (1881-1973), F.A.Hayek (1899-1992) ai. Podstatou tejto teórie je hodnotenie ekonomických javov z pohľadu ľudského správania tak, ako toto správanie dokážeme poznať. Ďalšie teórie a prístupy sú okrajové a preto z nich spomeniem len libertarianizmus, ku ktorému má blízko rakúska škola a ešte marxizmus, ktorý bol rozšírený hlavne v minulom storočí. V praktickom uplatnení majú všetky teórie nejaké nedostatky, ale dnešné problémy v rôznych ekonomikách sveta sa empiricky javia najzreteľnejšie práve z pohľadu liberálnych ekonómií. V ďalšom článku sa budem venovať vzniku podmienok vedúcich k dnešným problémom ekonomík vyspelého sveta tak, ako to vnímam ja z pozícií liberálnej ekonómie.