Stopy v snehu ležiace,
temné zákutia vedomia.
Modelky obed dáviace,
lekcia ľudského svedomia.

Pálim svoje podoby,
i telo v prach premieňam.
Uložím ho do nádoby,
keď tak sladko umieram.

Naivné sú túžby jedinca,
prázdne pocity istoty.
Nôž tečúci v ruke zločinca,
lekcia ľudskej nahoty.

A predsa sa piesok sype,
keď zrnko padá na iné.
Prasa sa v blate rýpe,
predstavy máš spanilé.

Si v prachu prach ležiaci,
zárez noža na kosti.
Si plameň srdca horiaci,
lekcia ľudskej slabosti.

Pokušenie sveta na dlani,
smutný koniec večnosti.
Nahá trápiš ma od vlani,
a hltáš moje radosti.

Vietor v púšti stratený,
z lona líže ti dobroty.
Piesok vánkom hladený,
lekcia ľudskej samoty.

Démoni ľudskej mystiky,
bohovia deti vraždiaci.
Potrebuje lekcie lyriky,
osud ten rýmy páliaci.

Krkavec peje pieseň,
ako zožral nám starosti.
Zimu vystrieda jeseň,
lekcia ľudskej radosti.