Ako viem, že ma miluje?

Ráno vstanem. Varím špargľovú polievku. Údajne je špargľa afrodiziakom. A potom kuchtím jeho obľúbené soté. S kopou zázvoru. Pretože údajne, údajne je aj zázvor afrodiziakom. Chodím po byte a trúsim poznámky o divokom podvečernom sexe.

Večer sa dlho šľachtím. Vlasy nechám strapaté, tak to má rád. A aby sa dáko prežil príjemný predštátnicový večer s NHL, lakujem si nechty. Nakrvavo. Teda, sama lakujem len tú ľavú. Pravú berie do rúk on. Som nemotorná, obaja to vieme. Pazúriská sú krvavé, v zálohe mám ešte rúž. Aj hrať sa treba.

Po vani som vláčna, roztúžená. Občas naň mrknem, je krásny, a ja ho tak ľúbim. Sústredí sa na hokej, idem sa odmotať do kuchyne, nechty neuschli, ale čožeby, odpratávam špargľu so zázvorom do chladničky. Nech ostane aj na zajtra.

Zatváram dvere na chladničke, polievka kĺže z rúk, polievka je na chladničke, pod ňou, v nej, len v mise nie. Na podlahe plávajú kúsky špargľových hlavičiek, smutne sa smejú.

Stojím nad nimi, kôpka nešťastia.

Chytá sa za hlavu. "Nechaj, zlato," smeje sa unavene. Nasleduje 40 minút, ja nad ním stojím, krvavými nechtami mierim na kaluže: "Tuná ešte," kývam ospravedlňujúco.

Tak tak ma miluje. Stále. Vraj si ma chce ešte vždy nechať.