Keď ideme večer spať

ja a Jano Kostra

už si dávno v posteli

a dívaš sa zostra.

A keď do postele vezmem Jacqua

„Panebože ti si taká..“

„Aká?“

...

Ani keď k nám vezmem Diane di Primu

či iné ženy

nenájdem pokoj vytúžený.

„Čo to tam máš?“

„Knihu básní.“

Pozrieš na mňa škaredo:

„Nevymýšľaj – zhasni.“