A znova sa mi potvrdilo, že za dobrotu na žobrotu. Ale, aby som vás nenapínal:

  Horúci slnečný deň s vyše 30 stupňovými teplotami a ja nemôžem k vode, lebo ako predseda samosprávy som mal takmer rok na SBD požiadavku na výmenu stúpačiek TÚV a SV. No bytovému družstvu sa tých zákaziek neúnosne nazberalo a tak mi termín neustále odsúvali. Dospelo to do takého štádia, že už to bolo nutné riešiť havarijným spôsobom, takže sme to odsúhlasili súkromnej firme.

  Keď boli práce ukončené, tak som konečne nasadol do auta, aby som bol čím skôr vo vode na Bukovci vo vodnej nádrži. (Volal som aj manželku, ale tá ma sucho odbila poznámkou, veď zajtra odchádzame na dovolenku (na chalupu po rodičoch v blízkosti Zemplínskej šíravy). No je celkom možné, že keby so mnou išla aj manželka, tak sa mi nemusela stať dopravná nehoda, ktorú vám teraz trochu opíšem. Už som bol takmer na Bukovci, keď mi zazvonil mobil. Môj dobrý kamarát a priateľ sa ma opýtal, či by som ho aj s manželkou neodviezol na Bukovec k vode. Samozrejme otočil som to smerom naspäť do Košíc. (Ale to som robiť nemal. Určite keby bola so mnou moja manželka, tak tá by ma už naspäť nepustila). Všetko išlo v pohode až po hlavnú križovatku v Myslave. Ja, plne si vedomý toho, že som na hlavnej ceste, odbočujúc na sídlisko KVP a spoliehajúc na to, že vodič Felície idúci oproti z vedľajšej cesty, že mi dá prednosť, tak som pred stupákom do kopca preradil nižší stupeň a mierne som prišliapol na plynový pedál. Ešte som stihol zaregistrovať, že ten oproti sa pred križovatkou stihol pozrieť doprava aj do ľavá, ale či medzi tým ho vyrušila jeho manželka, alebo ho trochu oslepila slnko, - tak moje vozidlo oproti prehliadol, čo som ja netušil. (A nepomohli ani moje rozsvietené svetla, ktoré naši poslanci v NRSR tak horlivo presadili).   

  Keď som zbadal, že sa rúti priamo na mňa, (vedel som, že zabrzdiť nemôžem, lebo    v späťaku som zaregistroval ďalšie auto, ktoré mi bolo v pätách), preto som ešte stihol narýchlo zatočiť volantom do ľavá, do protismeru, kde našťastie v tom momente nešlo žiadne vozidlo, ale kolízii sa mi už aj tak nepodarilo zabrániť.

  Najsmutnejšia na celej tejto záležitosti bola tá skutočnosť, že už po vystúpení z vozidiel som vodiča Felície spoznal. Dlhé roky sme totiž robili v USS na tej istej prevádzke a boli sme dobrí kamoši. (Tým nechcem tvrdiť, že už nimi nie sme). Po nehode, po spísaní zápisnice sme si podali ruky a zaželali sme si navzájom, aby naše poisťovne to vyriešili tak, aby sme na tom neboli príliš škodní, lebo keby tomu všetkému bol na vine alkohol, alebo rýchla jazda, tak sám by som vyžadoval jeho potrestanie.

  Po odvezení môjho vozidla odťahovou službou do servisu som došiel na náhradnom vozidle domov, a hoci už bolo tesne po 18 hodine, zobral som bicykel a išiel som si schladiť hlavu na môj vytúžený Bukovec. (Náhradné vozidlo som už pre istotu nechal zaparkované pred blokom, lebo dnes to už bolo príliš aj na koňa).