Moja dcéra má enormnú spotrebu komplet všetkého ale v otázkach oblečenia je to už na nervy. Moja dcéra je taká jedna skade ruka - skade noha.  Každý večer riešime otázku aktuálneho oblečenia na druhý deň, pričom moje rady sú odmietnuté vždy. Ja napríklad už v úplných nervoch vletím do dcérinej izby a rozdrapím skriňu. „Nič tam nemám“ povie mi na to dcéra, pričom slovo “povie“ je povedané zle, lebo je to v lepšom prípade slovo “odfrkne“.

V tej skrini v ktorej moja dcéra nič nemá sa nedá ani pohnúť a ja sa nedám v tých nervoch spomaliť a ukážem na niečo a k tomu ešte niečo a na to ešte niečo. Akože komplet oblečenie. „Lenže toto všetko je mi už malé“ odfrnkne a ja odfrnem hlasnejšie: „Tak na čo to preboha držíš v skrini“ a začnem konkrétne veci odoberať z tej preplnenej skrine v ktorej nič nie je. Na to mi dcéra odfrkne niečo v tom duchu, že „Otec okamžite s tým prestaň“ alebo niečo v tom duchu, že: „Otec to už z tej skrine môžeš zobrať všetko“. Na to ja dostanem už také nervy, že stratím nervy a odfrknem definitívne: „Spať!“.

Niekedy takto ešte odfrkujeme na seba asi pol hodinu ale väčšinou vyhrám a ona ide spať alebo prehrám a tiež ide spať. Moja dcéra potom dosť veľa spí a ja som prišiel na to, že v tom bude ten problém. Moja mama mi totiž v detstve hovorila, že keď zmoknem vyrastiem a tiež, že ak budem dobre spať, že tiež vyrastiem. Vyrástol som dosť a aj si pamätám, že som s týmto konkrétnym cieľom chodil dosť často po daždi.

Aj moja dcéra dosť rastie ale väčšinou po daždi nechodí a tak to bude asi z toho spania. No a to sa potom vie, že moja dcéra zo všetkého vyrastie a potom sa večer u nás odfrkuje pred plnou – prázdnou skriňou a ona si potom dá pyžamo a ide spať. Ja teraz viem, že ju budem nechávať dlho hore a na dážď ju už nikdy nepustím ale prišiel som na to vlastne až dnes, keď som zavolal žene.

„Musím jej zase kúpiť pyžamo“ povedala mi žena, ktorá mi toho samozrejme povedala viac ale zase má na krku nielen moju dcéru ale aj jej dve kamarátky a vyhnali ju do shopping centra aby si tam dala kávu a oni mohli to centrum šesť krát dookola obehnúť a tak. Proste teraz sedí v kaviarni a snaží sa piť kávu a každú chvíľu sa do toho objaví niektorá a oznamuje, čo v ktorom shoppingu objavila a čo je okamžite nutné kúpiť alebo aspoň rezervovať alebo teda minimálne sa na to ísť pozrieť a potom už ale fakt rezervovať.