Neviem čo sa deje, ale deje sa...neviem či je to tými skúškami alebo čím...neviem...zisťujem, že čím viac viem -  tým viac neviem...poslednú dobu je slovo neviem v každej mojej vete...čo spraviť...?!

Som tu obklopená štyrmi stenami s knihami so svojim neviem a neviem sa z neho vymotať...keby sa dalo aspoň vyletieť hore a všetko to zhodiť zo svojho chrbta dole...keby sa dalo zabaliť balík a poslať ho na severný pól...keby som mohla tú hnusnú ťažobu dakam zakopať...a keby sa nenašiel žiaden hlúpy pes, ktorý by sa to snažil znovu vykopať...keby...

Môžem prísť ... s tým všetkým...kam?

Môžem zavolať na dáke číslo a povedať: "Pomóc!?!"

Môžem to niekam zložiť?

Môžem?

Bože a keď niekedy aj ty mlčíš...a keď si všetci ostatní vezmú dovolenku od priateľstva...keď sa steny pomaly prefarbujú na čierno...príď a zachráň ma!

prosím príď...

.