a dúfam, že sa to nedá zabudnúť.

Keď sa snažím, viem vidieť energiu iných ľudí. Ľudí zásadne mne cudzích. Na blízkom človeku sa mi to ešte nepodarilo a v podstate silný, výnimočný zážitok som mala len jeden.

Vraj by to mal dokázať každý. A myslím, že asi áno, keď som to dokázala ja :)

Že dokážem vnímať a vysielať energiu som si všimla už ako dieťa. Viete, keď prikladáte k sebe dlane akoby ste tlieskali, len sa nedotknete celkom, tak vám medzi nimi vznikne taká akokeby poduštička tepla, cítite prúdenie,alebo niečo také. Potom som sa naučila to vyžarovanie vnímať aj bez toho, aby som ruky prikladala k sebe.

A keď chcete energiu vidieť, musíte privrieť oči a zapozerať sa akoby do blba a nájsť presne tú hranicu. Najlepšie cvičenie je, ak  ste otočení k slnku a pozeráte sa na svoje dva približujúce sa ukazováky. Po chvíli uvidíte okolo nich tenký sivastý kmitajúci prúžok.

Takisto, keď je v lete horúco a sedíte niekde na lúke, je pekné sa zapozerať do diaľky na hory, nájsť si to správne privretie očí a uvidíte energiu lesov. Vznáša sa nad stromami a má krásnu bielobledomodrú farbu. Je jednoduchšie vidieť energiu stromov ako ľudí. Asi preto, že jej je viac.

No a k veci.
Naša skvelá malá firma mala tesne pred rozpadom. Prišli  naši traja kvázi majitelia, aby sa s nami o tom poradili. Kedže nám bolo spolu dobre, boli sme všetci riadne vystresovaní, lebo, že čo ďalej a tak. Tak sme sedeli v zasadačke na gaučovke, majitelia za stolom, a čakali sme na rozsudok.

Zrazu v jednom okamihu zo mňa opadol všetok stres a napätie, urobilo sa mi neskutočne dobre (celé akoby to išlo mimo mňa) a povedala som si (niečo mi povedalo, lebo si neviem vysvetliť prečo ma to napadlo), že sa idem pozerať na ich energiu.

Prižmúrila som oči a bolo to úžasné. Okolo každého z tých troch, čo sedeli za stolom, išla zvýrazňovačkovo zelená kmitajúca čiara, vo vzdialenosti asi dva cm od tela. Pekne okolo hlavy, cez krk, okolo rukávov. Ako keď sú snímku Slnka a jeho vyžarovania do priestoru. Nie presná čiara, ale kmitajúca, vyžarujúca, rôznej intenzity.

Každý ju mal inej farby. Zvýrazňovačkovo zelenú, ale každý inej sýtosti. Potom som sa pozrela na kolegov, tí mali len okolo hlavy, z toho jeden sivastú, skoro bielu.

Tak som sa vytešovala, že to vidím, že som im musela pripadať riadne uhodená, ale veď ma poznali, tak čo.

Potom som to skúšala vonku, v autobuse, v električke, proste na všetkých ľuďoch, ako hru, ale okolo celého tela som už nikomu energiu nevidela. Len nad hlavou. A bielu.

Asi na mňa pôsobil jedem z majiteľov, pán P. ako silné médium, alebo zosiľňovač. Pretože on má veľmi silné vyžarovanie. Dokonca so jeho energiu videla aj na fotografii. Čo považujem za strašnú haluz :)
Ale prečo by som tomu nemala veriť, nie? Keď som to videla. Hm.