nasadnúť do nejakého vlaku a pozrieť si za jazdy zopár staničiek.

Pekné.. Ďakujem.

do Martina a Vysokých Tatier. Som zvedavá, čím všetkým ma známe, ale dlhší čas nevidené miesta prekvapia. Ako tie oslovené staničky. Vďaka za odkaz, milá Rozprávka .

ktoré prídu z jednej chvíle na druhú.

Som z rodiny, kde sa túlavé topánky dedia. A ak si dobre pamätám rozprávanie svojej mamy, tak je to vraj preto, že ona sa narodila vo vlaku. Starý otec bol rušňovodič v nejakom medzinárodnom vlaku, čo chodil z Balkánu k Baltiku. V tom čase to vraj bola veľká sláva, pretože vidieť toľký kus sveta nemohol každý. Stará mama chodievala s ním - a tak rodila aj počas ciest.

A my, potomkovia oného energického a životaschopného rušňovodiča, vlaky milujeme až dodnes.

:-))

lebo mamičkin otec, môj starý otec, bol rušňovodič. To isté povolanie mal aj spomínaný ujo Janko, mamkin švagor, aj jeho syn, môj bratranec.
Vďaka rodičom mám rodinu roztrúsenú po celom strednom Slovensku, a tak si hlavne z detských rokov pamätám veľa pekných ciest k rodine pri rôznych príležitostiach, alebo len tak na prázdniny. Dalo by sa rozprávať...do nekonečna...

Dobruška gratulujem a myslím si, že by si mala už chytať zborník tvojich prác. Čas veľmi rýchlo beží.