Nuž opäť sa mi stala vec, ktorú určite nikto z nás nemá rád. Po druhé som už skončila na infúzií. Tentokrát to však bolo omnoho horšie. Infúzia nezabrala, bolesť brucha nestiahla. Po 3hodinách vyšetrení, od neurológie, cez krv, gynekológiu a ja neviem-čo-všetko nikto neprišiel na to, čo mi je. Či to je mojimi obličkami, žlčníkovým kameňom, Crohnovou chorobou alebo slepým črevom.

O tretej ma mama zaviezla do Zvolena, kde si ma chceli nechať na nocovku s tým, že by mi ráno vybrali žlčníkový kameň a dáko sa vo mne "porýpali". To som však zamietla, a mama tiež, tak som sa nadopovala liekami a spala doteraz. Pred chvíľou som oči rozlepila s obavami, ako mi zas bude. Ale zatiaľ sa to dá. Dúfam, že už mi nebude zle, lebo ja naozaj nechcem byť v nemocnici!!!:( NIE!!!

Aaaa ďakujem fakt... hlavne tete sestričke, čo na izbe rozliela pol litra mojej krvi, a ja som sa z toho smiala... ufff..ale nie... zlatá bola no, nemohla za to.:) Skôr ďakujem mame, že ma vozila kade-tade, aby mi dáko pomohla(veru, prekvapivé, že ona čosi pre mňa robila) a Braňovi. Asi už len za to, že je.. a že som naňho celý čas myslela...

Brú noc drahí bolggeri, myslite na mňa a držte mi palce, prosím.