Nezmysel ! - vravela - na počkanie.
Tak neznesiteľne zmyselne.
Milovanie?
Odpoveď zabitá na začiatku básne.

Aj tak som ju túžil mať.
Ju podmet a stať sa prísudkom.
Obaja holou vetou a rozvinúť sa
jeden v druhom a naopak.

Ani lov na mamuty už nie je to čo býval,
už nevadí keď ho prerušia.
Jednoducho sa otočíš chrbtom ku mne
a zaspíš.

A noc použiješ ako zbraň nabitú
krvou, únavou a morálnym bahnom.
Vodkou to nejde otráviť tak
v pozore zaspím tiež.

A taká noc sa mi kreslí pod oči
ráno čo ráno a nejde zmyť.
Kvety zvädli, šampus zvetral
čo tak ma spolu s nimi do dňa
vyhodiť.