Je tu čas lúčnych kvetov. Som z toho natešená. Strapaté vlčie maky provokujú, nedajú mi pokoj, pokým si nedoladím tričko, aby vedeli, že som s nimi. Obujem štyri kolieska pod chodidlá a snažím sa dolapiť vietor medzi labuťami, aj vo vysokej tráve. Búrka sa mi nasťahuje do skrepovaných vlasov. Najťažšie kvapky z nich potom odpadávajú na balkón plný smädných kvetináčov, kam nedosiahne dážď. 

Mám obľúbenú kaviareň. Nielen jednu. S kažkým inú. S niektorými dokonca viaceré, podľa nálady. Aj dnes sme v takej intímnej sedeli a zdôverili sa. Teraz už viem, že túžiš po tom, čo ja.