A nastala noc a nastal deň a ... mňa skoro porazilo. No čo vám budem hovoriť? Posledný deň dvojtýždnia smrti, bol dvojdňový. Celú noc som sa ako blbá hrala so semestrálkou (btw verejne ďakujem svojmu večnému snúbencovi za pomoc ;) ) potom ju šla pred obedom odprezentovať (bolo vidno, že mi to nechce dať), bola som nútená prerábať dokumentáciu a potom že anj... že písomka, že kecanie... BLÁZNITE???

A záver? Nedávajte si opravnú písomku na 23.12., lebo vás bude štvať ako všetci vianocujú a vy sa musíte učiť, ale tento nekonečne predĺžený týždeň smrti skončil, a ja končím tiež... budem spať do konca sveta... koniec. Bodka....


P.S.: Ešte sa chcem na záver ospravedlniť všetkým, ktorých som za posledné dva týždne stretla, prepáčte, že som to nebola ja... vynahradím vám to...

A teraz... Šťastné a veselé (aspoň na chvíľu)