Toto zložené slovo sa skladá z dvoch slov. Zo slova „budú“ a zo slova „cnosť“. Môžeme to teda významovo chápať tak, že našou budúcnosťou budú cnosti. Že budúcnosť ľudstva spočíva v cnostiach. V návrate ku cnostiam a v znovu obnovení cnostného života.
Cnosťou je dobro, skromnosť, nezištnosť, spravodlivosť, ľudskosť, ohľaduplnosť, láskavosť, a tak ďalej, a tak ďalej. Dosiahnutie práve takejto kvality medziľudských vzťahov je teda nevyhnutnou podmienkou toho, aby ľudstvo vôbec nejakú budúcnosť malo! Je podmienkou, alebo požiadavkou, ktorá musí byť nami splnená, pretože inej budúcnosti, ako v povznesení sa k cnostiam pre ľudstvo niet. To nám predsa toto slovo jednoznačne hovorí! K tomu nás vyzýva! To od nás požaduje!
Lebo ak na zemi nebude cností, nebude pre nás ani žiadnej budúcnosti. Ak totiž bude ľudstvo preferovať ne – cnosť tak, ako je tomu dnes, to „ne“, čiže vyjadrenie záporu postavené pred slovo budúcnosť bude značiť ne - budúcnosť. Bude značiť, že tak, ako je to v súčasnosti to už ďalej ne – bude možné. Bude teda značiť naše ďalšie ne - bytie. Inými slovami povedané, popretie akejkoľvek budúcnosti v prípade, ak bude v ľudstve pretrvávať ne – cnosť.
Slovo budúcnosť má teda nesmierne hlboký význam. Je totiž predurčením! Predurčením osudu ľudstva, spočívajúcom v cnostnom prístupe k životu. Ak ale toto predurčenie nebude ľudstvom naplnené, nebude preň ani žiadnej budúcnosti, pretože budúcnosť, postavená na necnostiach nie je v nijakom prípade možná.
Preto ty človeče, ktorý chceš mať nejakú budúcnosť, budúcnosť seba samého i svojich detí, zdokonaľuj sa v cnostiach! Usiluj o cnosti! Usiluj o cnostný život, pretože bez neho niet pre teba, ani pre tvoje deti žiadnej budúcnosti. Bez nich totiž niet pre teba i pre celý tento skazený svet ničoho iného, ako iba definitívnej záhuby prostredníctvom vlastných necností.
Lebo onen zápor „ne“, ktorý si ty, nešťastný človeče postavil pred cnosti, ten zápor „ne“, prostredníctvom ktorého si cnosti premenil na ne - cnosti a tieto si vo svojom živote preferoval, ten osudný a nešťastný zápor „ne“, ktorý charakterom svojho života uctievaš, bude napokon postavený pred tvoje vlastné bytie. A práve preto sa ne - bytie stane konečnou cieľovou stanicou pre všetkých, ktorí holdovali ne – cnostiam.
Človeče, pochop to, uvedom si to a zariaď sa podľa toho so všetkou vážnosťou, ktorá tomu prísluší. Veď tu predsa v konečnom dôsledku ide o tvoju vlastnú budú – cnosť.
Fragment číslo 2.: Človeče, zastav sa!
Človeče spomaľ svoj krok! Zastav sa a skús aspoň raz odvrátiť svoj zrak od egocentrického upriamenia sa iba na seba samého. Na svoje radosti, starosti, boje, túžby, snahy a lásky.
Skús trebárs vyjsť v noci von a zdvihnúť svoj zrak k hviezdnej oblohe. Pod nekonečnosťou jej tichého a velebného majestátu možno spoznáš malichernosť mnohého z toho, o čo sa tak veľmi usiluješ a čo považuješ za dôležité.
A možno tiež pochopíš, že skutočnej veľkosti všetkých tvojich diel, ba dokonca, že skutočnej veľkosti teba samotného ako ľudskej bytosti môžeš dosiahnuť len vtedy, ak sa dokážeš otvoriť vznešenosti, prichádzajúcej z Výšin. Vznešenosti Veľkého a Jediného, ktorý je Tvorcom všetkého!
Údelom každého, kto toto nevníma je totiž len úzkoprsé a nedôstojné väzenie v hraniciach hmotného sveta. V radostiach a strastiach hmoty. Avšak človek, upriamený iba na hmotu nikdy nespozná skutočnú veľkosť vlastného človečenstva. Skutočnú veľkosť svojho človečenstva, skrývajúcu sa v pochopení vlastnej malosti, ktorá sa dôverčivo otvára hodnotám a sile, prichádzajúcej Zhora. Sile a súcnosti vševládneho Boha a jeho vznešeným hodnotám dobra, cti, ľudskosti a spravodlivosti.
Človeče, odvráť svoj zrak o seba samého! Od svojich problémov, ale i radostí a pozdvihni ho nahor! Pozdvihni ho k nekonečnej majestátnosti hviezdnej oblohy a vedz, že ty sám môžeš dosiahnuť rovnakého majestátu vlastnej ľudskosti. Že aj ty sám môžeš dosiahnuť hlbokého mieru podobne, ako hviezdna obloha nad tebou, ak necháš svoju dušu rovnako ako ona, ticho rozprestretú v úcte a bázni pred skutočnou veľkosťou. Pred veľkosťou jediného a Všemohúceho, a pred jeho vznešenými hodnotami, ktorými začneš naplňovať svoj život.
http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.
Cnosťou je dobro, skromnosť, nezištnosť, spravodlivosť, ľudskosť, ohľaduplnosť, láskavosť, a tak ďalej, a tak ďalej. Dosiahnutie práve takejto kvality medziľudských vzťahov je teda nevyhnutnou podmienkou toho, aby ľudstvo vôbec nejakú budúcnosť malo! Je podmienkou, alebo požiadavkou, ktorá musí byť nami splnená, pretože inej budúcnosti, ako v povznesení sa k cnostiam pre ľudstvo niet. To nám predsa toto slovo jednoznačne hovorí! K tomu nás vyzýva! To od nás požaduje!
Lebo ak na zemi nebude cností, nebude pre nás ani žiadnej budúcnosti. Ak totiž bude ľudstvo preferovať ne – cnosť tak, ako je tomu dnes, to „ne“, čiže vyjadrenie záporu postavené pred slovo budúcnosť bude značiť ne - budúcnosť. Bude značiť, že tak, ako je to v súčasnosti to už ďalej ne – bude možné. Bude teda značiť naše ďalšie ne - bytie. Inými slovami povedané, popretie akejkoľvek budúcnosti v prípade, ak bude v ľudstve pretrvávať ne – cnosť.
Slovo budúcnosť má teda nesmierne hlboký význam. Je totiž predurčením! Predurčením osudu ľudstva, spočívajúcom v cnostnom prístupe k životu. Ak ale toto predurčenie nebude ľudstvom naplnené, nebude preň ani žiadnej budúcnosti, pretože budúcnosť, postavená na necnostiach nie je v nijakom prípade možná.
Preto ty človeče, ktorý chceš mať nejakú budúcnosť, budúcnosť seba samého i svojich detí, zdokonaľuj sa v cnostiach! Usiluj o cnosti! Usiluj o cnostný život, pretože bez neho niet pre teba, ani pre tvoje deti žiadnej budúcnosti. Bez nich totiž niet pre teba i pre celý tento skazený svet ničoho iného, ako iba definitívnej záhuby prostredníctvom vlastných necností.
Lebo onen zápor „ne“, ktorý si ty, nešťastný človeče postavil pred cnosti, ten zápor „ne“, prostredníctvom ktorého si cnosti premenil na ne - cnosti a tieto si vo svojom živote preferoval, ten osudný a nešťastný zápor „ne“, ktorý charakterom svojho života uctievaš, bude napokon postavený pred tvoje vlastné bytie. A práve preto sa ne - bytie stane konečnou cieľovou stanicou pre všetkých, ktorí holdovali ne – cnostiam.
Človeče, pochop to, uvedom si to a zariaď sa podľa toho so všetkou vážnosťou, ktorá tomu prísluší. Veď tu predsa v konečnom dôsledku ide o tvoju vlastnú budú – cnosť.
Fragment číslo 2.: Človeče, zastav sa!
Človeče spomaľ svoj krok! Zastav sa a skús aspoň raz odvrátiť svoj zrak od egocentrického upriamenia sa iba na seba samého. Na svoje radosti, starosti, boje, túžby, snahy a lásky.
Skús trebárs vyjsť v noci von a zdvihnúť svoj zrak k hviezdnej oblohe. Pod nekonečnosťou jej tichého a velebného majestátu možno spoznáš malichernosť mnohého z toho, o čo sa tak veľmi usiluješ a čo považuješ za dôležité.
A možno tiež pochopíš, že skutočnej veľkosti všetkých tvojich diel, ba dokonca, že skutočnej veľkosti teba samotného ako ľudskej bytosti môžeš dosiahnuť len vtedy, ak sa dokážeš otvoriť vznešenosti, prichádzajúcej z Výšin. Vznešenosti Veľkého a Jediného, ktorý je Tvorcom všetkého!
Údelom každého, kto toto nevníma je totiž len úzkoprsé a nedôstojné väzenie v hraniciach hmotného sveta. V radostiach a strastiach hmoty. Avšak človek, upriamený iba na hmotu nikdy nespozná skutočnú veľkosť vlastného človečenstva. Skutočnú veľkosť svojho človečenstva, skrývajúcu sa v pochopení vlastnej malosti, ktorá sa dôverčivo otvára hodnotám a sile, prichádzajúcej Zhora. Sile a súcnosti vševládneho Boha a jeho vznešeným hodnotám dobra, cti, ľudskosti a spravodlivosti.
Človeče, odvráť svoj zrak o seba samého! Od svojich problémov, ale i radostí a pozdvihni ho nahor! Pozdvihni ho k nekonečnej majestátnosti hviezdnej oblohy a vedz, že ty sám môžeš dosiahnuť rovnakého majestátu vlastnej ľudskosti. Že aj ty sám môžeš dosiahnuť hlbokého mieru podobne, ako hviezdna obloha nad tebou, ak necháš svoju dušu rovnako ako ona, ticho rozprestretú v úcte a bázni pred skutočnou veľkosťou. Pred veľkosťou jediného a Všemohúceho, a pred jeho vznešenými hodnotami, ktorými začneš naplňovať svoj život.
http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.
Komentáre