Ako to celé skončilo a vlastne aj začalo, a samozrejme aj príbehové peripetie medzi tým, Vám podávam tu v pravdivom svedectve.
Celý deň, tým mám na mysli volebne vymedzený čas, prebehol bez nejakých väčších prúserov. Ako predseda volebnej komisie som mal na starosti zoznamy bezdomovcov (ktorí našťastie neprišli), s polišmi som si potykal, dostal som aj zoznam pre voličský preukaz[ďalej len "VP" =môžete odvoliť všade].
Tie som však ako jediný na škole sa zdá spisoval sám. Niekde mali tak po 2-3 zápisy, ja som mal o 22:00 hodine 88 ľudí spísaných!!! Pretože ľuďom sa nechcelo vyšliapať 10 schodov hore na poschodie. Keď som povedal jednému silnejšiemu pánovi, "došli mi papiere a nemám kam zapisovať a čakám na ďalšie" naštvaný odišiel s nevraživým pohľadom ma prebodávajúcim, ktorý by som zmestil do jedného 2ojslabičného hrubého oslovenia pán ko... (zvyšok si už domyslite). Približne o ôsmej došla skupinka 10 študentov s VP. So zúfalým výrazom tváre som si "to sa mi iba sníva! Horšie to už snáď ani nemôže byť" (pretože treba vypisovať meno, priezvisko, rodné číslo, bydlisko, a [pre nevedomých] označenie VP) som poďakoval Bohu, keď odišli inam. Dokopy som vypísal 8 papierov (treba malo mať po páre z každého zapísaného).
Jediné svetlé momenty sme zažívali, keď som sa šiel vyvetrať na vzduch spolu s členom komisie nesúc schránku pre starú pani, ktorá nebola schopná odvoliť a tínedžer, ktorý pri vhadzovaní do urny zaujal ftipné pózy a vydal zvuky: cvak cvak cvak cvak!! akoby ho brali paparazzi Hollywoodu. Ale vyznelo to naozaj reálne, to vám poviem. A čo sme sa nasmiali, keď si volič zabudol vziať OP! A sa samozrejme, členka komisie, ktorá mala tiež VP, si odvolila u mňa a samozrejme, ako inak, zabudla si OP u mňa na lavici a to sa zhruba hodinu predtým rozčarovane spytovala, ako je čosi také možné, že si niekto zabudne OP. A pokračujeme.
Skončili sme o 22:00. Ale čakal nás, teda konkrétne mňa, ešte dlhý súboj. Spočítané hlasy boli už o 23:50!!! ( a to som prišiel domov o 7:30!!!!!!!!!!!! Takže si viete predstaviť moje citové a výbušné rozpoloženie). Keď už všetko vyzeralo nádejne, že sa nič nemôže pokaziť, problémy sa museli dostaviť. Veď ani biela nikdy nie je celkom biela. Použili sme program na overenie (žiaľ, nevedel som ako to uložiť :((( ) výsledkov. Sedelo všetko a o 1:00 som odchádzal zo školy.
Po príchode do Incheby ma oblial studený pot s predstavou, že TOTO si budem musieť vystáť. Rad dlhý ako Maigovo ego! Prisahám!!! A v ruke som zvieral papierik s číslom 168, pričom len číslo 46 bolo na rade (aj to len s USB, takže čisto papieroví boli niekde pod nimi.) Stretol som našťastie kamoša, ktorý mi odporučil si prepísať zápisnice (ktoré boli na VLAS TOTOŽNÉ) na USB, keďže ľudia s nimi boli uprednostnení. Trochu sme si zavtipkovali na účet systému, ktorý "TREBA REŠTARTOVAŤ" na čo som sa pobral mimo buniek, vzal dve stoličky, rozložil sa a písal. Keď vybehol informatik, spýtal som sa ho, ako si prílohy s kandidátmi uložiť a čo ďalej. Program mi nahlásil jednu výpočtovú chybu. Opravil som ju a všetko malo ísť už ako po masle. Logicky to bolo dobre. Sedelo to. Ale ono to nakoniec nebolo dobre!!! Kto by to bol býval bol povedal, že? Jeden chalan, vyzeral že to bol cigán, ma požiadal o pomoc s oslovením "Hej Van Gogh!" (kvôli estetickému šálu okolo krku)
A tak pokračovala moja úmorná púť medzi referentkami, ktoré si ma medzi sebou prehadzovali ako horúci zemiak. Prečo? No pretože, pri kontrole a sčitovaní so slečnou za PC sme našli 4 chyby, ktoré si ona poznačila, dvakrát sme to overili, či je to ono, poslala zapísala si do tabuľky moje číslo komisie a chyby a správne riešenia a poslala ma do vedľajšieho sektora. Bo som vzatý po zhruba 10 minútach. Vzala si ma pani v strednom veku a šli sme overovať výsledky. Boli chybné. Našli sme TIE ISTÉ CHYBY (4), ktoré zrejme slečna za PC neuložila, alebo chybne uložila a neposunula to, čo malo byť opravené. Akonáhle sme skončili, šla sa postaviť do radu na overenie. Posadili ma bokom a čakal som polhodinu. S jedným pánom sme si zanadávali na celý systém, a potom si ma vzala na paškál druhá pani vo vyššom veku a natrafili sme na TIE ISTÉ CHYBY (ale už len 3!). Keď som ju požiadal, preverme si len tie chybné prílohy so stranami, odmietla.. Po kontrole sa postavila znovu do rady, ja čakal zase pol hodinu a medzitým som oslovil 3 pánov, ktorí to tam riadili a mali pod palcom - lenže oni dohliadali na zákonný priebeh volieb - na moju smolu mi nevedeli poradiť, čo ďalej. A tak som čakal. To už bolo asi 5 hodín. V inchebe som sa potil a preklínal seba, že NA ČO SOM SA TO LEN DAL. Hladný, unavený a bez vody som tam trávil posledných 5? hodín...už som to ani nerátal. Dozor konajúci pán - ktorého som oslovil so svojím problémom - mi podaroval dve éčka, že nech si kúpim dačo na pitie, bo bych tam, jak som dlhý a tenký, namojveru odpadol. Prvé svetlo v mojom poslednom niekoľkohodinovom zúfalom zápase s neúspešným systémom o čo najrýchlejšie vymanenie sa spod pazúrov tejto prebyrokratizovanej spoločnosti. Na moje, tentokrát šťastie, mi bola pridelená pani, ktorá súhlasila s kontrolou chybných údajov, či sa opravili. Ale nie! NIE A NIE A NIE!!! A ZASA!!! TIE....ISTÉ...CHYBY!!! DO BODKY!!! Vošli do mňa jedy 4000!!! (medzitým som prevolal minimálne hodinu so zapisovateľkou a dával jej vedieť o postupe, či skôr nepostupe? Dosadíte si už sami.
Čo sa dialo ďalej? Hneď Vám to rozpoviem. Pani šla čakať. Ja som zatiaľ šiel za pánom, ktorý mi dal peniažky, vrátil som mu, síce o 50 centu menej, ale čert to vem! Bol som mu prevelice vďačný za tú pitnú záchranu. Nakoniec ma odkázal na pani, ktorá to tam riadila a tá ma posunula na špičku nesystémovej pyramídy, ktorá sa rozpadala ako domček z karát pri každom jemnom záchveve. (Dokonca vraj vypadol aj systém, predtým ako som došiel, preto toľko možno ľudí a čakania a nadávok a nervozity...veď IQ davu = IQ toho najhlúpejšieho). Chlapík, ktorý mal na starosti informatizáciu, mi prepísal ZHUBNÉ údaje. A tak sme to šli prekontrolovať po štvrtýkrát. Úspešne!!!
SEDÍ TOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOO!!!!!!!!!!! HALLELUJAH!!! Boh jestvuje! Moja nádej na oslobodenie sa z tohto, prirovnal by som to k peklu, sa vynorila ako Jameson keď vytiahol svoju milovanú Whiskey :D . Vážne! Kopa ľudí, v stiesnenom priestore. Presne tak ako to popísal Joyce v Mladom umelcovi. Napokon som sa dostal do rady na Očistec a ja som bol vyslobodenýýýýýýýýýý...aj keď mi je jasné, že z pekla sa uniknúť už nedá.
Už čakajúc v rade na odber a povolenie ísť na stredisko (do Technopolu) pri vyslovení číslovky, koľkokrát si ma prehodili z ruky do ruky, sa mi pani ospravedlnila, že ju to mrzí. Mal som chuť ju poslať niekam, ale nezmohol som sa na nič, lež na to, že si zaslúžim metál a ľudia čakajúci za mnou ma poctili rozlúčkovým úsmevom, keď uvideli nálepku Gorila na kabáte.
Vonku som si postál s blaženým pocitom na daždi a nechal zmyť zo seba starosti, špinu a horkú nechuť s odporom voči celej inštitúcii zvanej voľby. Počkal si na svojho Chárona a odviezol sa na petržalské stredisko odpisu a odberu obálok, kde ma už od TRETEJ čakala zapisovateľka s členkou komisie. A viete čo je na tom naj...už ani neviem, aký prívlastok si vybrať? :(( Bolo mi ľúto viac ich, že museli čakať na mňa ako mňa samého. Ja som len vnútri zúril. Irónia celého tkvie v tom, že za celý tento cirkus, utrpenie a tak ďalej, nervy, ktoré som prežil a zahodil už zhruba o štvrtej do záchodu a spláchol, za celých tých 28 hodín, dostanem nakoniec len MIZERNÝCH 37 €!!!!!!!!!!!!!!!!!! Môžem Vám takúto ja odmenu viete čo...! O 7:30 som dorazil domov a s tým úžasným pocitom, keď sa prikryjete paplónom po dlhej púti a uvedomíte si, že Vám to dalo duchovný a skúsenostný rast, zaspal ako dieťa.
P.S.
Perla na koniec: Jednému pánovi, ktorý sa snažil v Inchebe začiatok priebehu z vlastnej občianskej povinnosti a iniciatívy organizoval, stratili pri prechode z jedného sektora do druhého zápisnicu.
Celý deň, tým mám na mysli volebne vymedzený čas, prebehol bez nejakých väčších prúserov. Ako predseda volebnej komisie som mal na starosti zoznamy bezdomovcov (ktorí našťastie neprišli), s polišmi som si potykal, dostal som aj zoznam pre voličský preukaz[ďalej len "VP" =môžete odvoliť všade].
Tie som však ako jediný na škole sa zdá spisoval sám. Niekde mali tak po 2-3 zápisy, ja som mal o 22:00 hodine 88 ľudí spísaných!!! Pretože ľuďom sa nechcelo vyšliapať 10 schodov hore na poschodie. Keď som povedal jednému silnejšiemu pánovi, "došli mi papiere a nemám kam zapisovať a čakám na ďalšie" naštvaný odišiel s nevraživým pohľadom ma prebodávajúcim, ktorý by som zmestil do jedného 2ojslabičného hrubého oslovenia pán ko... (zvyšok si už domyslite). Približne o ôsmej došla skupinka 10 študentov s VP. So zúfalým výrazom tváre som si "to sa mi iba sníva! Horšie to už snáď ani nemôže byť" (pretože treba vypisovať meno, priezvisko, rodné číslo, bydlisko, a [pre nevedomých] označenie VP) som poďakoval Bohu, keď odišli inam. Dokopy som vypísal 8 papierov (treba malo mať po páre z každého zapísaného).
Jediné svetlé momenty sme zažívali, keď som sa šiel vyvetrať na vzduch spolu s členom komisie nesúc schránku pre starú pani, ktorá nebola schopná odvoliť a tínedžer, ktorý pri vhadzovaní do urny zaujal ftipné pózy a vydal zvuky: cvak cvak cvak cvak!! akoby ho brali paparazzi Hollywoodu. Ale vyznelo to naozaj reálne, to vám poviem. A čo sme sa nasmiali, keď si volič zabudol vziať OP! A sa samozrejme, členka komisie, ktorá mala tiež VP, si odvolila u mňa a samozrejme, ako inak, zabudla si OP u mňa na lavici a to sa zhruba hodinu predtým rozčarovane spytovala, ako je čosi také možné, že si niekto zabudne OP. A pokračujeme.
Skončili sme o 22:00. Ale čakal nás, teda konkrétne mňa, ešte dlhý súboj. Spočítané hlasy boli už o 23:50!!! ( a to som prišiel domov o 7:30!!!!!!!!!!!! Takže si viete predstaviť moje citové a výbušné rozpoloženie). Keď už všetko vyzeralo nádejne, že sa nič nemôže pokaziť, problémy sa museli dostaviť. Veď ani biela nikdy nie je celkom biela. Použili sme program na overenie (žiaľ, nevedel som ako to uložiť :((( ) výsledkov. Sedelo všetko a o 1:00 som odchádzal zo školy.
Po príchode do Incheby ma oblial studený pot s predstavou, že TOTO si budem musieť vystáť. Rad dlhý ako Maigovo ego! Prisahám!!! A v ruke som zvieral papierik s číslom 168, pričom len číslo 46 bolo na rade (aj to len s USB, takže čisto papieroví boli niekde pod nimi.) Stretol som našťastie kamoša, ktorý mi odporučil si prepísať zápisnice (ktoré boli na VLAS TOTOŽNÉ) na USB, keďže ľudia s nimi boli uprednostnení. Trochu sme si zavtipkovali na účet systému, ktorý "TREBA REŠTARTOVAŤ" na čo som sa pobral mimo buniek, vzal dve stoličky, rozložil sa a písal. Keď vybehol informatik, spýtal som sa ho, ako si prílohy s kandidátmi uložiť a čo ďalej. Program mi nahlásil jednu výpočtovú chybu. Opravil som ju a všetko malo ísť už ako po masle. Logicky to bolo dobre. Sedelo to. Ale ono to nakoniec nebolo dobre!!! Kto by to bol býval bol povedal, že? Jeden chalan, vyzeral že to bol cigán, ma požiadal o pomoc s oslovením "Hej Van Gogh!" (kvôli estetickému šálu okolo krku)
A tak pokračovala moja úmorná púť medzi referentkami, ktoré si ma medzi sebou prehadzovali ako horúci zemiak. Prečo? No pretože, pri kontrole a sčitovaní so slečnou za PC sme našli 4 chyby, ktoré si ona poznačila, dvakrát sme to overili, či je to ono, poslala zapísala si do tabuľky moje číslo komisie a chyby a správne riešenia a poslala ma do vedľajšieho sektora. Bo som vzatý po zhruba 10 minútach. Vzala si ma pani v strednom veku a šli sme overovať výsledky. Boli chybné. Našli sme TIE ISTÉ CHYBY (4), ktoré zrejme slečna za PC neuložila, alebo chybne uložila a neposunula to, čo malo byť opravené. Akonáhle sme skončili, šla sa postaviť do radu na overenie. Posadili ma bokom a čakal som polhodinu. S jedným pánom sme si zanadávali na celý systém, a potom si ma vzala na paškál druhá pani vo vyššom veku a natrafili sme na TIE ISTÉ CHYBY (ale už len 3!). Keď som ju požiadal, preverme si len tie chybné prílohy so stranami, odmietla.. Po kontrole sa postavila znovu do rady, ja čakal zase pol hodinu a medzitým som oslovil 3 pánov, ktorí to tam riadili a mali pod palcom - lenže oni dohliadali na zákonný priebeh volieb - na moju smolu mi nevedeli poradiť, čo ďalej. A tak som čakal. To už bolo asi 5 hodín. V inchebe som sa potil a preklínal seba, že NA ČO SOM SA TO LEN DAL. Hladný, unavený a bez vody som tam trávil posledných 5? hodín...už som to ani nerátal. Dozor konajúci pán - ktorého som oslovil so svojím problémom - mi podaroval dve éčka, že nech si kúpim dačo na pitie, bo bych tam, jak som dlhý a tenký, namojveru odpadol. Prvé svetlo v mojom poslednom niekoľkohodinovom zúfalom zápase s neúspešným systémom o čo najrýchlejšie vymanenie sa spod pazúrov tejto prebyrokratizovanej spoločnosti. Na moje, tentokrát šťastie, mi bola pridelená pani, ktorá súhlasila s kontrolou chybných údajov, či sa opravili. Ale nie! NIE A NIE A NIE!!! A ZASA!!! TIE....ISTÉ...CHYBY!!! DO BODKY!!! Vošli do mňa jedy 4000!!! (medzitým som prevolal minimálne hodinu so zapisovateľkou a dával jej vedieť o postupe, či skôr nepostupe? Dosadíte si už sami.
Čo sa dialo ďalej? Hneď Vám to rozpoviem. Pani šla čakať. Ja som zatiaľ šiel za pánom, ktorý mi dal peniažky, vrátil som mu, síce o 50 centu menej, ale čert to vem! Bol som mu prevelice vďačný za tú pitnú záchranu. Nakoniec ma odkázal na pani, ktorá to tam riadila a tá ma posunula na špičku nesystémovej pyramídy, ktorá sa rozpadala ako domček z karát pri každom jemnom záchveve. (Dokonca vraj vypadol aj systém, predtým ako som došiel, preto toľko možno ľudí a čakania a nadávok a nervozity...veď IQ davu = IQ toho najhlúpejšieho). Chlapík, ktorý mal na starosti informatizáciu, mi prepísal ZHUBNÉ údaje. A tak sme to šli prekontrolovať po štvrtýkrát. Úspešne!!!
SEDÍ TOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOO!!!!!!!!!!! HALLELUJAH!!! Boh jestvuje! Moja nádej na oslobodenie sa z tohto, prirovnal by som to k peklu, sa vynorila ako Jameson keď vytiahol svoju milovanú Whiskey :D . Vážne! Kopa ľudí, v stiesnenom priestore. Presne tak ako to popísal Joyce v Mladom umelcovi. Napokon som sa dostal do rady na Očistec a ja som bol vyslobodenýýýýýýýýýý...aj keď mi je jasné, že z pekla sa uniknúť už nedá.
Už čakajúc v rade na odber a povolenie ísť na stredisko (do Technopolu) pri vyslovení číslovky, koľkokrát si ma prehodili z ruky do ruky, sa mi pani ospravedlnila, že ju to mrzí. Mal som chuť ju poslať niekam, ale nezmohol som sa na nič, lež na to, že si zaslúžim metál a ľudia čakajúci za mnou ma poctili rozlúčkovým úsmevom, keď uvideli nálepku Gorila na kabáte.
Vonku som si postál s blaženým pocitom na daždi a nechal zmyť zo seba starosti, špinu a horkú nechuť s odporom voči celej inštitúcii zvanej voľby. Počkal si na svojho Chárona a odviezol sa na petržalské stredisko odpisu a odberu obálok, kde ma už od TRETEJ čakala zapisovateľka s členkou komisie. A viete čo je na tom naj...už ani neviem, aký prívlastok si vybrať? :(( Bolo mi ľúto viac ich, že museli čakať na mňa ako mňa samého. Ja som len vnútri zúril. Irónia celého tkvie v tom, že za celý tento cirkus, utrpenie a tak ďalej, nervy, ktoré som prežil a zahodil už zhruba o štvrtej do záchodu a spláchol, za celých tých 28 hodín, dostanem nakoniec len MIZERNÝCH 37 €!!!!!!!!!!!!!!!!!! Môžem Vám takúto ja odmenu viete čo...! O 7:30 som dorazil domov a s tým úžasným pocitom, keď sa prikryjete paplónom po dlhej púti a uvedomíte si, že Vám to dalo duchovný a skúsenostný rast, zaspal ako dieťa.
P.S.
Perla na koniec: Jednému pánovi, ktorý sa snažil v Inchebe začiatok priebehu z vlastnej občianskej povinnosti a iniciatívy organizoval, stratili pri prechode z jedného sektora do druhého zápisnicu.
Komentáre
fakt