Rok 2007...prirýchlo to beží na môj vkus. nestačím sa ani zamyslieť nad všetkým týmto kolotočom a už mám 22 rokov.Dalo by sa povedať, že tretinu života už mám za sebou :-( (v tom lepšom prípade :-) boli pekné momenty a aj tie horšie, ale stále čakám na niečo nešpecifikované (neviem čo to má vlastne ani byť)...niečo zvláštne a zároveň krásne.. niečo čo dá môjmu životu zmysel.. Nie som materialista, ktorý pachtí len za drahými statkami, stačí mi ku štastiu málo...dotyk milovanej osôbky..pocit že nie som na tomto veľkom svete sám. Každý potrebuje niekoho o koho sa môže oprieť... Jáj staré dobré detské časy..ako rád by som sa vrátil do tej doby :-) pocit bezstarostnosti, žiadne problémy ktoré by nás trápili... možno akurát tak ako vytrhnúť lopatku svojej sestričky z ruky na pieskovisku :-)Ako tak rozmýšlam tak človek si musí asi vážiť to čo má...tešiť sa z drobných maličkostí.. a ja to dokážem (niekedy :-)