Pekne dobre rano vam vsetkym, pravdepodobne asi pracovne alebo nejako inak zaneprazdnene. Teda minimalne pre mna. Je zaujimave, ze mozme zit neprirodzene dlho v takmer vegetativnom stave a pasivne sa pozerat na nemennost nasich zivotov, ale z casu na cas sa vzdy vynori den, pocas ktoreho sa toho udeje kopec. Ja som mal taky vcera. Den plny tuzby, nudy a rozdielov... A mnoheho ineho... Inymi slovami, inspirativny den :)

Na uvod znovu spomeniem svojich kamaratov Sunny a Kobeho. Ich problemy sa uz stihli posunut dalej, coho rychlost a celkovy vyledok ma trochu prekvapili, ale nie vsetko v zivote prebieha predvidatelne. Teda asi takmer nic, niekedy mam ten pocit. Kratka rekapitulacia je ta, ze Sunny sa do Kobeho tak nejako znova zalubila, alebo nieco na ten sposob. Vedela vsak, ze su kamarati a vedela aj o tom, ze Kobe ju ma rad ako, kamaratku. Netusi vsak, ci by z toho mohlo byt aj nieco viac. Dlho sa mu to bala povedat, lebo sa bala zlyhania. To je u nas ludi pomerne bezne. Bat sa chyby. Sunny sa vsak nakoniec prekonala a uz sme o tom nevedeli iba my dvaja, povedala to Kobemu. Jeho to zaskocilo, necakal, ze nieco take moze mysliet vazne. Je sice momentalne nezadany, ale co Sunny odpovedal, nebola zrovna odpoved, na ktoru by cakala. Povedal jej, ze sa boji, ze o nu nechce prist ako o kamaratku, pretoze ma rad ich vztah, a boji sa moznych nasledkov. Povedal jej, ze potrebuje cas na rozmyslanie, ze sa jej ozve, pojdu spolu von a mozu sa porozpravat. Sunny tomu celkom neveri, mysli si, ze to znamena nie a nevie co ma robit. Teda ona to v podstate vie, ale k tomu sa vratim az neskor.

Ako daleko ste schopny zajst ked vas niekto fyzcky pritahuje? Aby sme v tejto otazke mali este jasnejsie, stanovim urcite okolnosti situacie. Ak sa nenahnevate, tak to zoberiem trocha sebecky a porozpravam to s ohladom na seba. Som chlap, mam rad zeny. Po dlhom case som konecne nasiel jednu, ktora ma pritahuje. Necitim k nej nic, je to iba cista chemia. Aj tu vsak dokazem ovladat, pretoze skor ako tuzba ma k nej zenie zvedavost a taky ten bezny medzipohlavny zaujem. Vedel by som si s nou predstavit kopec veci, nie vsak lasku. Jedina vec, ktora ma na nej odradza je, ze mam ako tomu ja hovorim, dva mozgove implantaty. Objem mozgu prevedeny do hrudnika. Prazdna hlava, viac ako zaujimavy pohlad do vystrihu. Ale urcite sa zhodneme na tom, ze iba toto predsa nestaci. Ze predsa len treba aj nieco viac. Cize mam o nu zaujem, a vidim, ze ani ja jej nie som celkom lahostajny. Ja som sam, nemam zavazky. Ako daleko by ste boli schopni zajst? Ma vobec zmysel si nieco zacat?

A este mi do tejto tematiky zapada jeden zo vcerajsich vecernych rozhovorov. Bol to rozhovor o rozdieloch medzi nudou a nicnerobenim, o tom co koho motivuje a na co je dobra vyzva. A preco ju nemozem dostat. Bol to rozhovor so Zahadnou, mojou osobnou vitazkou top10 najinspirativnejsich rozhovorov, zdatnou protivnickou v debatach, sikovnou provokaterkou a osobou, ktora si drzi moj zaujem uz niekolko mesiacov. Gratulujem k takemu uspechu, len tak medzi recou :)

Aky je teda rozdiel medzi nudou a nicnerobenim? Nicnerobenie je vedome a dobrovolne vypustenie povinnosti alebo akejkolvek inej produktivnej cinnosti. Nastava vtedy, ked je vsetko navonok v poriadku a mozem si dovolit na chvilu vypnut. Ked sa nemam kam ponahlat, mozem si dovolit zostat na chvilu sediet na mieste. Ked motivaciu nemam, ale nepotrebujem ju. Co mi z toho vypliva. Ze je to taky docasny, pomerne uzitocny stav duse. Relax. Nic viac, nic menej. A nuda? Nuda je robit nieco co ma nenaplna. Alebo nerobit nic, ale rozhodne nedobrovolne. Ked nicnerobim, nepotrebujem robit nic a vsetko je v poriadku. Ked sa nudim, nemam co robit... A to ma ubija. Vtedy totiz nechcem stat na mieste, vtedy sa tuzim pohnut. Len neviem ako a kam. Nemam ciel, nemam motivaciu sa hybat.

Vcera si sa ma snazila vyprovokovat dobrou vecerou, ale nejako to nezaberalo. Proti veciam ako palacinky alebo slahacka som za normalnych oklnosti odolny :P Tak som ta VYZVAL, aby si mi dala nejaku lepsiu VYZVU. Taku, ktora by mi uz dokazala zdvihnut krvny tlak. Ale ty si to nespravila. Pretoze vies, ze ta chcem, ale nevies, ze ta nemilujem. Citim k tebe viac ako telesnu tuzbu, ale nemam narok ta milovat. Nemam sancu ta milovat. Ty si vsak myslis, ze mi ublizis, ked ma vyzves. Ani nie. Das mi vybornu motivaciu. Aj ked viem, ze ta mat nebudem, to este ani zdaleka neznamena, ze sa chystam vzdat. Ak som to uz raz niekde povedal, pride mi vhodne zopakovat to aj tu.

Logika ta dostane z A do B. Predstavivost ta dostane kam len chces. (Albert Einstein)

Ma zmysel robit vsetko iba logicky? Je rozum ta jedina a spravna vec, ktora ti v zivote zabezpeci vsetko? A co city? Viem, ze aj tie sa mozu mylit, ale osobne su mi city omnoho sympatickejsie a vyjadruju omnoho viac ako slova. Aky rozum vynasiel vojny a zbrane? A skutocne neverim tomu, ze lasku je rozum schopny vytvorit. Ved ten ju nezvlada ani napodobnit. Cogito ergo sum. Ale aj tak zlyham. Ja citim, teda som. Verim v seba a zlyhania sa nebojim.

A moji dvaja kamarati. Kobe sa nevyjadril tak, ako by to Sunny cakala. Ale to neznamena koniec sveta. To neznamena, ze (Sunny) sa na to teraz vykasles, lebo nevidis reakciu hned. Nadej existuje vzdy. A neboj sa zlyhania. Su dve moznosti, uspejes a ziskas Kobeho a s nim svoje stastie, alebo zlyhas a pohnes sa na ceste za stastim dalej. Ked to vsak pochovas teraz, zostanes  stat na mieste, z ktoreho na to stastie nedociahnes ani metrovou palicou. Viem ze je to pre teba tazke, ale nie je to prave ta vyzva, ktoru by si mala prijat? Postavit sa sama sebe a rozbehnut sa za svojim stastim?

Nic nie je take jednoduche ako to na prvy pohlad vyzera. Veci navonok zlozite mozu byt jednoduche ako facka a tie, ktore vyzeraju byt uplne jednoduche sa mozu z nicoho nic zamotat este viac ako gordicky uzol. To len my si to zvycajne vsetko popletieme.

Niekedy trpezlivost, niekedy odvahu. Dostane ten, kto si o to povie. Vyhrava ten, kto riskuje.
A vzdy cit.