tššššt, tíško, tichúčko, ono v týchto veciach je ťažko človeku tíšiť bolesť, no, ver mi, viem ako to príšerne bolí, keď ťa niekto opustí a ty ho vidíš šťastného s iným človekom, no ak niekto opustí iba telo, ale jeho duša ťa stále miluje, máte šancu, viem, že žiť treba každý deň a chodiť si po lásku na cintorín nie je práve najveselšie, no je to láska, ktorá túžobne čaká, kedy prídeš k nej a tamtá druhá, ktorá ťa odvrhla, tá si ani nezaslúži, aby si sa za ňou obzrela, musíš sa pozrieť na to inak, milovaných si nestratila, máš ich, sú v tebe, v spomienkach, v tvojej láske, v tvojom živote, nikdy ťa neopustia, iba ich telá sú preč, iba telá.... aj keď tie tak veľmi ľudskému dotyku chýbajú

napisala...dakujem za tieto tvoje slova...
viem ze mas pravdu...

rada teším smútiacich, je to trocha povinnosť a trocha aj osud, veľa krajších chvíľ a peknú, pokojnú dobrú nôcku....

vsetko ma svoj vyznam,len niekedy je to tazke pochopit co nam osud dava za karty ale raz mi niekto napisal or povedal,ze je lepsie milovat a stratit ako nemilovat nikdy. Tak hlavu hore a drz sa.

naozaj to nechapem... nemam rada osud...
su to len slova zo zufalstva ale nic ine teraz povedat neviem ...

Uz je po...?

Ja len toľko, že :o(