Nie ešte nie. Ešte neumriem. Je toľko vecí, ktoré chcem pokaziť. Sú to veci, pre ktoré sa oplatí čakať. Napríklad....ešte som nebola matkou. Chcela by som držať na rukách svoje dieťa. Naše. Moje a .... mh. Škoda, že si sa mi stratil. Schoval si sa svetu. Ty. Ty, ktorému som si dovolila dovoliť si viac, ako by som dovolila dovoliť si niekomu inému. Možno sme si k sebe dovolili až príliš. Sme ako zvieratá, ako dvaja barani.... Hlavami proti sebe aj keď sme rovnaký a možno práve preto. Ty si už dospelý, ja som ešte dieťa. Ty si život ničíš sústavne, ja na tom ešte len pracujem. Chcem si život ničiť čo najdlhšie. Tak aby to všetci videli a cítili sa vinní. Tak ako to robíš ty. Všetci máme pocit, že za všetko môžeme my. Ja. Ja sa cítim zle a mám pocit že kvôli mne trpíš, kvôli mne si sa vrátil k drogám. Neviem ako ti mám pomôcť. Mám ťa zabiť? Nie. To by som zabila časť mňa. Mojich spomienok. Mám ťa začať znovu ľúbiť? Nie. To by zabilo mňa. Láska k tebe ma postupne ničila. Najmä zvonku. Zvnútra som dospievala....pri tebe. Cítila som sa dospelo. Dokonca staršie ako ty. Nie skúsenejšie. Chvalabohu. Neviem ako sa cítiš. Neviem kto vlastne si. Si môj ex, si môj kamarát, si hlupák...ale neviem kto z toho si najviac. Kto si Ty?!! Bola som pre teba príliš zložitá. Príliš Ja. Až moc veľká osobnosť pre niekoho s tvojimi problémami. Si prvý, ktorému som povedala, že ho ľúbim. Si prvý, ktorému som dovolila na mňa siahnuť. To bola chyba. Nevadí. Ja som si siala tiež. A bol si prvý, kto mi povedal, že ma ľúbi. Ty si sa schoval svetu. Ja som sa schovala za papier a pero. Tebe. Radšej. Bála som sa o teba tak, až som z teba dostala strach. Prestala som teba zvládať a seba ovládať. Bola som pre seba až príliš nebezpečná. A tebe som až moc verila, že ma zachrániš pre mnou samou. Ale uchránil si. Mňa. Ja teba nie. Zbabelo som pred tebou utiekla. Predsa len som ešte dieťa a ty dospelý. Ja veľké dieťa a ty...? ty už neporastieš. Nie navždy budeš nižší...alebo nižšie ako ja? Jedno a(j) druhé? Môže byť niekto nižšie ako ja? Samozrejme ale ja si nechcem priznať, že si to práve ty. Nevadí. Počkám kým vychovám svoje dieťa a potom umriem. On to nedokázal.
Odkaz na stole číslo 2
21.02.2007 20:26:51
mmm....no ja neveim je to koniec toho harmonickeho vztahu opisaneho predtym
Komentáre
zaujimave
ahoj
:D
preco nenapisat zbierku noviel...