Spolupráca Toma Cruisea a Stevena Spielberga znamenala pre svet fanúšikov dobrú správu. Totiž Minority Report bola ukážková práca. I keď, pre bežného diváka nezvyknutého na tento žáner, možno trochu silná kávička. Ale tí „neortodoxní“ fanúšikovia sci-fi žánru sa potešili. A tu si Spielberg prišiel s adaptáciou knihy. Knihy H. G. Wellsa z prelomu 19.-teho a 20.-teho storočia. Vraj rozhlasová adaptácia spôsobila paniku. To muselo byť teda žúžo....

Určite si každý spomenie na Deň nezávislosti, ukážkový katastroficko-patriotistický kúsok. Will Smith si zapreteká s emzákom a potom ho ešte aj nakope. Nastúpi do emzáckej lode, za pár minút sa ju naučí ovládať a zachráni svet pred kobylkami z galaxie. Žeby vojna svetov bola to isté len s ružovými okuliarmi? Veď hlas ľudu si všimol podobnosť s Wellsom...

Ale pekne späť k veci. Žiadne lietanie na lodiach nebude. To nie je štýl Toma Cruisea. On predsa rád behá. (Existuje vôbec film, kde by nebehal??)

Klasický začiatok. Tom je obyčajný robotník. Ex-manželka (Miranda Otto) mu donesie na víkend deti – puberťáka a desaťročnú princezničku (nik iný ako slávna Dakota Fanning). Neviem prečo, ale čakám od nej hlášku „I am no man.“ Ale toto nie je bitka na Pelenorských poliach... K deju. Príde búrka. Úžasné čierne mračná, vetrisko a blesky. A tu sa naskytá otázočka: Prečo vietor fúka opačným smerom ako idú mraky? Búrka náhle ustane. Ale blesky si to stále udierajú. „Neboj sa. Blesk udrie len raz na to isté miesto.“ Samozrejme, že blesky neprestajne udierajú na to isté miesto. Niečo nebude v poriadku.

Tom sa vyberie ako muž činu na miesto dopadu. Okolo hlúčik ľudí. No dobre tak masa. Je to jediná scéna s kostolom, čiže tí s lepším zrakom si mohli všimnúť Channinga Tatuma (ako boya z the church scene). Prečo sú tie kamene studené? Veď by mali byť horúce... A zrazu sa zem začína rozoberať. O-ou. Zbohom kostol, zbohom ulice. Vitaj monštrum z útrob zeme, čo nás chceš pozabíjať...

Tom beží(!!) domov po rodinu, rozhodne sa ísť k ex domov. Nie sú doma, ako býva zvykom. Ustelú si v pivnici. Uprostred noci sa začnú diať prapodivné veci... No teda, v dôsledku silného magnetického impulzu je všetka elektronika v ťahu, padne lietadlo. Ako naschvál práve na ten dom. No tak sa rodinka vyberie autíčkom do Bostonu, za starou matkou. Je jasné, že iba ich auto funguje, pretože Tom je natoľko zručný, že prišiel na chybu...

S autom ďaleko nezájdu. Stačí zbraň a radšej pôjdu pešky. No ani to však nie je med lízať. Je zjavné, že celý svet je obliehaný. Puberťák sa rozhodne ísť s armádou. Tom ho nechá ísť... Vezme malú a hľadá skrýšu. No ani to ho nezachráni pred monštrami. Chytia ich. Ale Tom sa nedá. Šup ho jeden granát a ako sa veci rýchlo menia. Z lovcov sa stávajú lovení.

Monštrá z ničoho nič prestávajú fungovať. Samé padajú. Prečo? Čo sa im stalo? Veď to nemôže byť také jednoduché!! Ale hlavne, že Tom sa dostáva za svokrou a ex. Všetci živý, jej nový manžel a dokonca aj puberťák sa tam nejako dostavil. Okrem záchrany sveta sa teda nič nestalo. Ani happy end. Ako to?? Americký film bez happy endu? Nonsens.

Poviem pravdu. Očakávala som oveľa viac. Začiatok mal dobrý nádych. Strach, hrôza, nevedomosť... Normálne že som sa bála. Perfektná psychologizácia postáv. Ale ako sa film blížil k vyvrcholeniu, ušla mi pointa. Prečo vlastne tie stroje požierali ľudí? Toľko nevypovedaných otázok... Ak by som mala porovnať s Dňom nezávislosti, určite by vyhral Rolland Emmerich nad Stevenom Spielbergom. Ale to je len môj skromný názor...