V príbehu starých kníh:

ON,  ONA  a INÁ ...

Aaaaach

ako sa mi derú slzy do očí

-to z nich.

A čia je to vina?

Čie trápenie?

Ubližujú, bolia sa ...

nenávidím ich!

Pomedzi riadky pár glgov z vína,

to smútok zaručene zaženie.

To bude dobré ...

Ten príbeh bolí ako vlastný.

Prečo mi je tak povedomý?

Viem ...

Píšem svoj do čudných básní.

Staviam z lásky, smútku, splínu,

vlastné plno – prázdne domy ...

Kým Ty zatiaľ trýzniš inú.

Kým moje vnútro stále trápne žobre.