Posledné roky som si uvedomil, že nemám veľmi rád sviatky. Je to príliš depresívne. Vraj je v tom čase aj najviac samovrážd. Nedivím sa. Človek má veľa času, rozmýšľa, pozoruje ostatných. Ostatní mi na vianoce vadia najviac. Tvária sa, že je všetko v poriadku, že sú šťastní, pretože sú vianoce a tak to má byť.

Ja som dva najsviatkovejšie dni (štedrý večer a silvester) strávil doma s rodičmi. Zavretý vo svojej izbe, bez potreby sa na niečo hrať. Strávil som ich písaním s M. Úžasná osoba, mám ju veľmi rád. Na to, že medzi holkou a chalanom môže byť skutočné priateľstvo bez pokušení som nikdy neveril. Medzi nami to tiež nebolo ináč. Našťastie sme si tým prešli už dávno. Občas nás napadne aké by to bolo keby okolnosti boli iné, ale to len tak platonicky. Nikdy by som neohrozil naše priateľstvo kvôli pokušeniu.

Pamätám sa na leto. Keď som sa rozbil na bicykli takým spôsobom, že ústa som mal na franforce a vyzeral príšerne. Nikoho som nechcel vidieť, ani ju. Hanbil som sa. Nedobiedzala, rešpektovala to. Veľa mi písala, pomáhala mi sa z toho dostať. Okrem D to pre mňa v tom čase nikto neurobil. Maličkosť, priatelia to pre seba predsa robia. Ale je to taká maličkosť, ktorá vám pripomenie, že toho druhého máte rád.

To najkrajšieho som ale zažil s ňou včera. Na Silvestra. Začali sme si písať niečo pred 10tou. Len tak. Nazáväzne. A zrazu bola polnoc. Nebyť mamy, asi by som si toho ani nevšimol. Pripil som si a telefonoval s L a E. Obe ťažko chápali prečo som doma. Ono sa to aj ťažko vysvetľuje. Cítil som, že to je to čo chcem . A teraz 'po' to vôbec neľutujem. Ďalšie 2 hodinky s M opäť zbehli šialenou rýchlosťou. Bolo to také milé. Všimla si koľko je hodín a povedala, že to má na nás najradšej. To, že sa dokážeme rozprávať hodiny a úplne o všetkom. Potom sme si povedali pár milých klamstiev, ktoré sa nemyslia úplne vážne, ale toho druhého potešia.

Sľúbili sme si, že keď sa v júni vráti na Slovensko z Alabamy, tak si na seba nájdeme viacej casu. Dúfam, že sa nám to podarí. Priateľstvo s ňou naozaj stojí za to. Ona stojí za to. Kiež by takých kamarátiek bolo viac...