Myšlienka pláva nocou
a ohňom horia city,
opojené sladkou mocou
povolili pevné nity

Ladné krivky rannej rosy
jemný opar neviestky,
kráčal som tou nocou bosý
a padol som do kolísky.

Roztomilý úsmev blázna
prst sa prebúrava nosom,
a miesnosť je už prázna
bola tu tá babka s kosou.

Padá telo priamo k zemi
krvou oči podliate,
to pokolenie hriešnej ženy
je navždy prekliate.

Jeho oko hľadí z niekiaľ výšky
že či konáš samé dobré skutky,
čo majú pod sutanou mníšky
a či sú v tvojom mozgu hrudky.

Radar hľadá tvoje chyby
v miestach tvojho pobytu,
kde smrdia smutné ryby
kde cítiť lásku zabitú.

Prvá kvapka padla skoro ráno
po nej prišiel smutný dážď,
panna povedala ženichovi áno
a prikryl ju ohnivý plášť.