Často sa mi stáva, že nemám, alebo nechytím spoj a na hlavnej stanici si posedím hodnú chvíľu.
                 Takto som s kamarátkou Luciou čakala na vlak a pritom jedla encián so žemľou. Zrazu sa pri nás objavil malý rómsky chlapček a pýtal si nejaké drobné. Keď som videla ten spýtavý pohľad, hneď som mu vtisla do ruky zvyšok žemle so syrom.
Chlapec poďakoval a s chuťou sa do toho postil. Ako sme s Luciou odchádzali, poprosil nás či by sme mu nedali ešte 5 korún a hneď nato prišli aj jeho kamaráti. Mala som 2päťky vo vrecku a aj Lucka čosi dala. Prišlo nám ich tak strašne ľúto. Malé otrhané decká čo nemajú sotva 10 rokov sa musia takto potulovať a byť odkázaní na druhých, lebo vlastní rodičia ležia opití v parku pod stromom... Ako každý človek som bola rada, že som aspoň trošku pomohla, ale v zápätí som sa strašne sklamala. Pohľad z vlaku čo sa mi naskytol...Decká si vyzbierali.....a kúpili si cigarety!  Je to smutné, keď hladné dieťa si kúpi cigarety aj napriek tomu že od hladu sa mu zahmlieva pred očami. Niekto by si povedal, že sú sprosté a je to ich vina, ale to určite nie, je to vina len rodičov, ktorí im idú príkladom. Oni chúďatá sú odkázané na takéto detstvo z ktorého sa len veľmi ťažko škrabe na vrchol. V tej chvíli som mala chuť, vystúpiť z vlaku a  vytrhnúť im to svinstvo z rúk a vynadať človeku, ktorý im to predal! Odvtedy už nikdy nedávam takýmto deťom peniaze, ale radšej si zoberiem na desiatu jeden rohlík viac, nech sú tie drobné na niečo lepšie...