Prvé rande bolo vydarené. Prvýkrát sa opil. Delilová slečna ho odniesla na rukách do telocvične. A na kockatej tvrdej žinenke ho pripravila o panenstvo. Ona už panna nebola, predtým mala frajera vzpierača. Teda, ani nie tak frajera ako trtkača. Janka ráno všetko bolelo. Tri veci prvýkrát v živote sú na každého až-až. Okrem toho mal naštiepenú pánev. A tak ho obor páchnuci Dalilami odniesol do nemocnice.
Inak ich vzťah prebiehal úplne normálne. Teda, tak normálne ako to je len možné, pokiaľ sa jedná o vzťah kockatého matfyzáka s psychickou fyxáciou na hranaté predmety a gigantickou vzpieračkou so sadistickými sklonmi. Vyzeralo to ideálne. Škola sa skončila skôr než začala, s vojnou to bolo rovnako a zrazu bývali v garsónke pri hlavnej ceste a Janko s novým priezviskom sa venoval nejakej hypermatematike, ktorej okrem neho nikto na svete nerozumel. Mali sa brať. Mali.
Pánbožko si to však naplánoval inak. Svatba už bola naplánovaná na kvadratický dátum 25.4. Rok na pozvánke Janko nechcel, vraj najbližší kvadratický rok bude až 2025 a posledný bol 1936. A ona tiež ako vyštudovaná matematička s láskou v očiach pochopila jeho kockatú chorobu. On si zas myslel, že sex má poriadne bolieť a svet bol naďalej dokonale kockatý. Až kým Pán nezhodil na zem neposlušného anjela. Diabol mal meno Tetris.
Tak sa v podstate skončil sľubný začiatok dospelého života Janka Kocku. Janko sa na všetko vybodol, celé dni hral Tetris a malá sivá hračka na tuškové baterky mu znemožnila ako pracovať, tak aj nechávať sa biť pri sexe svojou milovanou. Janko sa z tetrisového delíria prebral až vtedy, keď zistil, že je opustený nezamestnaný bezdomovec, ktorý posledné peniaze minul na tuškové baterky.
K matematike sa už nevrátil. Ani k dalilovej puse a obrovským svalom. Zamestnal sa vo vysnívanom povolaní - vo fabrike na dlaždice a obkladačky. Tam s neštvorcovými vecami zľutovanie nemali. Vadné kusy šli rovno do koša. A lepšieho kontrolóra kvality ako Janka nemala žiadna firma na svete. Život mu zbehol. Tetrisu sa vyhýbal, privyrábal si však písaním krížoviek a celkom slušne si premrhal svoj kockatý život.
Teraz má Janko sedemdesiatštyri rokov, čo je toľko veľa, až si to pomaly predstaviť nedokážem. On však dúfa, že sa ešte dožije viac, že sa dožije až osemdesiatychprvých narodenín. To je akurát deväť na kvadrát, presný štvorec. Tie štvorce on rád. Túla sa po parkoch, lúšti sudoku, vymýšľa krížovky a hraje šach. Možno ho raz stretnete. Možno raz skončíte rovnako.
Komentáre
No, toto kockovanie si treba dôkladne preštudovať,
nevadi,
Nie je to náhodou ako v tom filme Kocka? Že sa tam blúdi a blúdi a blúdi?
zlate
...