Bledý opar stúpa z hôr a nebo nechce prezradiť, či sa rozvidnieva alebo zvečerieva. Prikladám do krbu ďalšie polienko. Drevo vzbĺkne ako spomienky. Zvlnené kovanie zavedie môj pohľad k čiernemu lístku. Od ohňa prúdi príjemné teplo, na končiaroch sa topí sneh. V záhradke vytiahnem z premočenej zeme mladú mrkvu.

Nebránim sa všetkým tým nekonečným otázkam točiacim sa v mojej hlave. Niektoré odložím do poličiek, ešte neprišiel ich čas. Iné otáčam z každej strany, aby som ich dobre spoznala a pochopila. Keď sa zmierim a vyrovnám, keď presvedčenie stúpne po označenú hranicu, nadvihne piest a odpoveď dokonalých tvarov a farieb opustí hniezdo svojho vzniku. Nemusí byť uspokojivá, ale je snahou priblížiť sa pravdivej múdrosti v elegantnom rúchu.