Postavy v jednom dni riešia problém svojej identity, v jednom kritickom, krajne vyhranenom dni sa akoby zobrazil celý ich život, tak, ako chcela Virginia Woolf (fantasticky stvárnená Nicole Kidman, za čo dostala zaslúžene Oscara) vo svojej novele Pani Dollowayová, ktorú napísala v tento svoj kritický deň, kedy uväznená v chránenom dome svojím milujúcim manželom, zúfalo sa snažiacim chrániť ju pred jej rozvíjajúcou sa duševnou chorobou.
V kritický deň druhý raz tehotná matka Laura Brown (vo výbornom podaní Julianne Moore) zvažuje, aj pod vplyvom novely Virginie Woolf Pani Dollowayová, že ukončí svoj nudný, povinnosťami matky a manželky milujúceho amerického úspešného stredostavovského obchodníka, napĺňaný život. V tento deň manželových narodením odvezie svojho malého synka Richieho susedke a odíde do malého hotela s plnou kabelkou uspávacíchpráškov a s rozčítanou knihou od Virginie Woolf.
No a napokon v podobný kritický deň Clarissa Vaughan (v stvárnení Meryl Streep) zvláštnym spôsobom sparafrázuje jediný deň pani Dallowayovej zo spomínanej novely Virginie Woolf. Tak ako v novele, aj tu ku sklonku dňa "musí niekto zomrieť", teda aj Clarisse umrie najdôležitejší človek jej života - z okna vyskočí na AIDS chorý úspešný básnik a jej celoživotná láska Ralph Brown (áno správne, ten istý Ralph, ktorý je malým synom Laury Brown z predchádzajúceho príbehu).
No a tak sa v orginálnom oblúku uzatvára cez tri rôzne dni, cez tri genrácie žien skoro sto rokov hľadania identity a miesta žien v spoločnosti. Od túžby po nezávislosti Virginie Woolf, cez katastrofické riešenie tejto potreby úvahou o samovražde Laury Brown, až po síce nezávislý, ale práve pre túto nezávislosť nenaplnený život Clarissy Vaughan.
Hoci (ako je skoro zvykom v dialach Cunninghama) majú všetky tri postavy homosexuálne sklony, dokonca aj syn Laury je homosexuál, nejde sexuálnu orientáciu. Kým Virginia a Laura ešte nesmú svoju orientáciu verejne prejaviť, u takmer súčasnej Clarissy je vlastne už jedno, aká je orientácia, veď napokon miluje Ralpha, hoci žije s priateľkou. Práve viditeľný nedostatok akejkoľvek viazanosti vedie k nenaplnenému životu Clarissy.
Podarilo sa ženám v ich oprávnenej snahe o právo na vlastnú determináciu dospieť ku šťastnejšiemu životu? Film túto otázku zreteľne dáva, ale veľmi správne na ňu neodpovedá. Zato zreteľne ukazuje, ako je nezávislosť úzko zviazaná so závislosťou, ako je boj za vlastnú identitu veľmi často dobre dláždenou cestou do pekla samoty.
Virginia Woolf ako výrazná osobnosť vyčnieva výrazne nad svoje ešte patriarchálne silne determinované prostredie. A tak je vo svojej výške nepochopená a osamelá. Je nešťastná nielen pre svoju osamelosť, ale aj pre to, že svojou osobnosťou ubližuje najbližšiemu a najmilovanejšiemu človeku - svojmu obetavému manželovi.
Ani jej verná čitateľka Laura, hoci si vlastnú smrť rozmyslí, sa napokon na konci dňa rozhodne, že po pôrode opustí manžela a deti. Z príbehu vyplynie, že aj keď získa nezávislosť na nnávidenom "úspešnom" živote matky a manželky, musí za to zaplatiť samotou a tým, že ako sama povie "už niet nikoho, kto by jej odpustil".
A tak sa stáva ústredným motívom filmu záveť Virginie Woolf: Niekto musí zomrieť, aby ostatní mohli ľahšie žiť. Sama spisovateľka, uvedomujúc si, že svojou rozvíjajúcou duševnou chorobou ubližuje manželovi, na konci filmu dobrovoľne umrie. Aj Ralph skočí z okna, aby konečne Clarissa mohla žiť svoj vlastný život. No a Laura síce dobrovolne neumrie, ale utečie od svojich blízkych, čo je skoro to isté.
Treba povedať, že film je precízne spracovaný, atmosféra výborne rámcovaná nevtieravou kamerou, herecké výkony sú vynikajúce. Výrazne sa na atmosfére podpísala repetitívna hudba Philipa Glassa. Hoci film nesiaha po zvláštnych výrazových prostriedkoch, dokáže zaujať aj bežného diváka a aj toho náročnejšieho. Opäť sa potvrdzuje, že film býva najlepší vtedy, keď sa obmedzí na preň charakteristické prostriedky: herectvo, kamera a scenár.
Komentáre